Fiscus mala prvoradý politický význam, pretože umožňovala cisárovi materiálne zabezpečovať jeho zámery.
Na vývoji finančnej administratívy môžeme dobre pozorovať rastúci vplyv cisára. Už Caesar sa pokúšal o kontrolu štátnych financií, ale až Claudius svojimi reformami vytvoril samostatnú štátnu pokladnicu (fiscus), ktorá je vyjadrením cisárovej zvrchovanej moci vo finančnej oblasti. Na čele fisku stál správca v postavení ministra financií. Reformy ďalších cisárov spôsobili, že v 3. stor. p.n.l. bola aeraria pohltená cisárskou pokladnicou. Na počiatku Augustovej vlády dochádzalo k mnohým konfliktom, ale časom ustali, keďže cisári dosadzovali do senátu svojich prívržencov. Senát sa tak častokrát stal povoľným nástrojom v rukách hlavy štátu.

DOMINÁT (284 n.l.-476 n.l.)
V období dominátu zaniká súčasná existencia štátnych orgánov pochádzajúcich z obdobia republiky a nových, cisárskych orgánov. Bývalé republikánske orgány, pokiaľ sa zachovali, mali minimálny význam. Boli buď úplne zrušené alebo síce podľa mena zachované, ale ich pôvodná právomoc prešla na cisára. Išlo väčšinou o premenu orgánov s celoštátnou pôsobnosťou na orgány miestne - senát klesol na úroveň rímskej mestskej rady.