Mala ambície stať sa celoslovenskou stranou a uchádzala sa aj o hlasy Slovákov a Nemcov, medzi ktorými mala dlho dosť stúpencov. Vedúcou osobnosťou v strane bol Géza Szűllő a od roku 1932 jej predseda János Estrerházy. Presadzovala princíp autonómie a požadovala územnú reorganizáciu okresov podľa etnického princípu. Maďarská národná strana sa vyvinula z predchádzajúceho agrárne a nacionalisticky orientovaného zoskupenia. Obidve strany boli napojené na Budapešť, odkiaľ dostávali inštrukcie. Svojim spôsobom boli nástrojom maďarskej iredentistickej politiky a vo vzťahu k Československu vystupovali negativisticky, t.j. odmietali štát ako taký. V roku 1936 sa napokon na nátlak Budapešti maďarské strany spojili a vytvorili Maďarskú zjednotenú stranu. Podobne ako maďarské aj nemecké strany vyrastali z poprevratového chaosu. Nemci na Slovensku boli rozdelení konfesionálne i teritoriálne a chýbala im komunikácia. Nemci z Čiech a Moravy sa od začiatku snažili vytvoriť jednotnú politickú organizáciu združujúcu všetkých slovenských Nemcov. Došlo však k ostrému konkurenčnému boju medzi touto tendenciou a Budapešťou, ktorá chcela využiť slovenských Nemcov pre svoje ciele. Aj keď Nemci na Spiši boli protimaďarsky orientovaný, Spišská nemecká strana bola od vzniku Maďarskej národnej strany jej integrálnou súčasťou. Pred voľbami v roku 1929 sa utvorila Karpatonemecká strana s cieľom zjednotiť všetkých slovenských Nemcov a vytrhnúť ich z maďarského vplyvu. Jej úspech však nebol v tom čase veľký. V roku 1935 ale vstúpila do koalície so Sudetonemeckou stranou a počet jej voličov sa takmer zdvojnásobil.
V Čechách a na Morave boli nemecké strany podporované Nemeckom. Vznikla tu Sudetonemecká strana, ktorá na čele s Konrádom Henleinom v roku 1935 vyhrala parlamentné voľby. Výsledky týchto volieb už naznačili čo-to o budúcich problémoch republiky. Po zákaze najextrémnejších nemeckých politických strán sa Sudetonemeckej strane sa v pomerne krátkom čase podarilo sústrediť hlasy väčšiny nemeckých voličov. Najvýznamnejšou a väčšinou vládnou stranou bola v Československu Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu, známa skôr ako agrárna strana, ktorá mala významné pozície aj na Slovensku. Do agrárnej strany vstúpil aj Vavro Šrobár, ktorého politický vplyv však postupne slabol. Naopak medzi významných agrárnikov patril Slovák MIlan Hodža, ktorý bol popri Antonínovy Švehlovi najkoncepčnejšou politickou osobnosťou tejto strany.