Ďalšou silnou stranou s určitým zázemím aj na Slovensku bola sociálno-demokratická strana, ktorá po skvelom víťazstve v roku 1920 v dôsledku vnútorného rozštiepenia prudko upadala a iba pomaly sa spamätávala. Najvýraznejším predstaviteľom sociálnej demokracie na Slovensku v medzivojnovom období bol Ivan Dérer, minister vo viacerých medzivojnových vládach. KSČ mala na Slovensku menší vplyv ako v českých krajinách, aj keď podľa volebných výsledkov dosahovala celoštátny priemer a patrila k silnejším stranám – v roku 1925 mala 13,9% a v roku 1929 10,6% hlasov. Na Slovensku značná časť jej stúpencov pochádzala spomedzi radikálnych príslušníkov národnostných menšín a, najmä v dvadsiatych rokoch, nemala silnejšie intelektuálne zázemie. Existovalo aj mnoho menších politických strán, ktoré však nemali významnejší politický vplyv. Za zmienku stojí azda celoštátna Československá strana národnosocialistická. Politický systém Československa, ktorý vychádzal z ústavy i zo starších predstáv odboja, sa utváral iba postupne, v konkrétnych podmienkach sociálnych i národnostných zápasov. Bol to práve fungujúci systém parlamentnej demokracie, ktorým sa Československo líšilo od svojich susedov, najmä po nastolení Hitlerovej diktatúry. Zložitá vnútorná situácia si však vynútila viacero formálnych i zásadnejších ústupkov vočši uznávaným demokratickým postupom.