Jeho smrť vyvolala všeobecné pobúrenie a ukázala bezmocnosť liberálneho hnutia.
21.novembra sa stal knieža Felix Schwarzenberg ministerským predsedom. Vrátil sa k absolutistickej moci a všetky povstania potláčal vojenskou silou.
Revolučné udalosti v roku 1848 donútili vládnuci rod Habsburgovcov vykonať zmenu na tróne: 2.12.1848 53ročný cisár Ferdinand V. abdikoval v prospech svojho len 18 ročného synovca Františka Jozefa. Ten sa, rovnako ako jeho predchodca, nezdráhal použiť násilné prostriedky na potlačenie národných a liberálnych požiadaviek.

1849:
V rakúskej monarchii vládne František Jozef I., ktotý svojim systémom úspešne potlačuje všetky úsilia o slobodu vo svojom mnohonárodnostnom štáte, a nastáva tu taktiež obdobie Bachovho absolutizmu, pomenované podľa ministra vnútra Alexandra Bacha. Revolúcia v Uhorsku 1848-49.

Už v roku 1847 vládlo v Uhorsku napätie. Maďarskí reformisti vedení Lajosom Kossuthom vyhlásili svoje požiadavky, sformulované do dvanásťbodového politického vyhlásenia, ktoré prezentovali ako požiadavky uhorskej opozície.Medzi najhlavnejšie patrili: sloboda tlače, zriadenie osobitného ministerstva pre správu Uhorska so sídlom v Budíne a pravidelné každoročné zasadanie Uhorského snemu. Ďalej to bola rovnosť občanov pred zákonom, zrušenie poddanstva, prepustenie všetkých politických väzňov, založenie národnej gardy a založenie národnej banky. To sa však už hlásil revolučný rok 1948, ktorý prebehol a poznačil takmer celú Európu a svojou silou prekvapil aj sebavedomých predstaviteľov rakúskej monarchie.
Dva dni po vypuknutí povstania vo Viedni (13.3.1848) zachvátili revolučné nepokoje aj peštianske štvrte na ľavom brehu Dunaja. Udalosti vo Viedni a revolučné vystúpenie obyvateľov Pešti prinútilo viedenskú vládu odvolať nielen nenávideného ministra a kancelára Metternicha, ale vyhovieť aj požia- davkám Maďarov. Už 17.marca bolo ustanovené požadované ministerstvo na správu Uhorska, ktoré viedol Lajos Kossuth. Ten vymenoval 23.marca novú uhorskú vládu. Uhorský snem, ktorý zasadal v Bratislave prijal zákon o zrušení poddanstva, o zruše- ní robotnej povinnosti a osobitým zákonom z 11.apríla uzákonil všetky výdobitky revolúcie. Potom sa však už nová vláda zaoberala len vnútornými otázkami podporujúcimi maďarský národný rozvoj. Toto ale nestačilo nemaďarským národom Uhorska, ktoré mali trochu iné predstavy ako revolučná vláda Ako prví sa ozvali Chorváti a Srbi. Srbi vyslali delegáciu svojich zástupcou k Lajosovi Kossuthovi, ktorý sa stal ministrom financií v novej uhorskej vláde. Ten ich síce prijal, ale odmietol uznať Srbov za samostatný národ žijúci v Uhorsku.