Roku 1848 prebehla celou Európou revolučná vlna. Vypuknutie revolúcií bolo spôsobené hlavne nespokojnosťou s vládnymi režimami nastolenými po Viedenskom kongrese. Bezprostredným impulzom bola taktiež dlhotrvajúca hospodárska kríza v celej Eueópe a napokon veľká neúroda a hladomor v roku 1847. V každej krajine sa tieto revolúcie začali v špecifických podmienkach. Vo všeobecnosti ich viedli liberálni intelektuáli, ktorí patrili k stredným vrstvám a inšpirovali sa ideálmi Veľkej francúzkej revolúcie. V Habsburskej monarchii sa všeobecná nespokojnosť obrátila proti politickému systému metternichovského absolutizmu, proti šlachtickým výsadám a proti poddanským povinnostiam, ktoré ujarmovali poddaných roľníkov a bránili rozvoju priemyslu a poľnohospodárskej výroby.
V Rakúsku sa revolúcia začala v marci 1848. 13.marca sa konalo masové zhromaždenie za ústavu, ktoré prerástlo v boj medzi obyvateľstvom a vojskom. Po vypuknutí nepokojov bol Metternich (rakúsky minister vnútra a zahraničných vecí, dvorný a štátny kancelár), ktorý sa stal priamim stelesnením režimu, nútený podať demisiu a utiecť do Veľkej Británie. Vyľakaný cisár potom prisľúbil ústavu.
V Prahe bol ako reprezentačný orgán založený Svetováclavský výbor (neskôr Národný výbor). 25.apríla bola vydaná oktrojovaná ústava, ktorá však bola odmietnutá. 15.mája vypukla vo Viedni májová revolúcia. Behom druhého povstania obyvateľstvo žiadalo zvolanie ríšskeho snemu. Bolo im vyhovené a 22.júna sa zasadanie snemu zahájilo.
2.júna sa Prahe zišiel Slovanský zjazd – kongres zástupcou slovanských národov rakúskej ríše. Počas rokovania vypuklo v Prahe povstanie, ktoré vyprovokovalo vládne vojsko na čele s generálom Alfrédom Windischgrätzom. Do bojov na pražských barikádach sa zapojili aj slovenský účastníci zjazdu. Povstalci však po niekoľkých dňoch podlahli presile organizova- ného vojska. Porážka pražského povstania bol prvý vážny neúspech revolučných síl v Habs- burskej monarchii.
Dalšia revolúcia (októbrová) vypukla 6.10. Povstalci ovládli rakúske hlavné mesto. Toto revolučné povstanie však 31.októbra zlikvidoval knieža Windischgrätz. Windischgrätz zlomil odpor národnej gardy a dobil Viedeň, kde vyhlásil stanné právo a zaviedol proti povstalcom krvavý teror. Pri krvavých bojoch na barikádach bol zajatý radikálny liberálny poslanec frankfurtského parlamentu Robert Blum. Podla stanného práva bol neskôr zastrelený.