cenovej revolúcii, ktorá mala hlboké sociálne dôsledky. Neúmerným zvyšovaním cien boli postihnuté najmä tie vrstvy spoločnosti, ktoré boli odkázané na pevne stanovenú mzdu, ako námezdní robotníci, mestská a vidiecka chudoba, tovariši a časť remeselníkov. Cenová revolúcia prinášala zisky obchodníkom, úžerníkom a niektorým vrstvám výrobcov poľnohospodárskeho a remeselníckeho tovaru. Rast cien nebol v Európe rovnaký. Najvyšší bol v prímorských krajinách, kým v Rakúsku bol tento vzostup oveľa miernejší a cielenejšie stúpanie dosahoval až v rokoch 1580 – 1600. Cenová revolúcia značne zostrila triedne protirečenia nielen v mestách, ale aj na dedine viedla k zvýšenému pohybu v nižších vrstvách, ako odpovedi na rastúce vykorisťovanie a zbedačovanie. Najvýznamnejším prvkom dejinného vývoja v 16. a v prvej polovici 17. storočia bola skutočnosť, že v tomto období sa v niektorých európskych krajinách začali rozkladať feudálne vzťahy a vznikala kapitalistická výroba. Tento proces, sprevádzaný prvotnou akumuláciou kapitálu sa najvýraznejšie prejavil v Nizozemsku a Anglicku. V ďalších častiach západnej a strednej Európy sa však objavili iba značne obmedzené vývojové tendencie k rozvoju kapitalistických vzťahov a v prevažnej časti východnej Európy sa, naopak, utvárali predpoklady na prehĺbenie a utuženie feudálnej závislosti roľníctva, tzv. druhého nevoľníctva. Zvlášť silné tendencie k znevoľňovaniu sa objavili v Uhorsku, a to po potlačení Dóžovho povstania roku 1514. Občasné a nie príliš dôrazné pokusy uhorských panovníkov zmeniť tento stav, motivované v druhej polovici 16. storočia a neskôr, najmä snahou zabrániť poddaných z pôdy, stroskotávali na dvore uhorskej šľachty. Nástup veľkých premien v hospodárskej oblasti a prehlbovanie sociálnych rozporov spôsobili mnohé triedne konflikty, mohutné protifeudálne roľnícke povstania a hnutie mestskej chudoby. Pre vnútorný rozvoj väčšiny európskych štátov bolo pre toto obdobie charakteristické postupné upevňovanie panovníckej moci, utváranie rozsiahleho správneho a súdneho aparátu, podporovaného i námezdnou armádou, ktoré v konečnom dôsledku podliehali panovníckej moci. Upevnenie ústrednej štátnej moci, ktoré položilo základy feudálneho absolutizmu, sa začalo objavovať už v druhej polovici 15. storočia a vyvolali ho nové podmienky spoločenského vývoja. Okrem iného, práve zosilnenie centralizačných tendencií a reakcia uhorskej šľachty na ne boli jednou zo základných príčin protihabsburských stavovských povstaní.