Amnestiu dostali aj tí účastníci, ktorí odišli do emigrácie, a takmer všetci ju využili. Mier uzavretý v Satu Mare možno charakterizovať ako kompromis, keď zostala istá rovnováha medzi habsburským dvorom a uhorským stavovským štátom. Uhorsko sa týmto mierom vyhlo údelu, aký postihol Čechy po bitke na Bielej hore. Takýto stav politickej rovnováhy zostal zachovaný aj pre budúcnosť a trval prinajmenej až do čias vlády Márie Terézie. Protihabsburské stavovské povstania sledovali v prvom rade triedne ciele uhorskej šľachty a osobné ciele vodcov týchto povstaní. V ich programoch išlo v zásade o obnovenie stavovských práv a zlomenie absolutistického úsilia habsburskej dynastie a to pri zachovaní feudálno-stavovského zriadenia, bez ohľadu na záujmy ďalších vrstiev spoločnosti. Pre slovenský ľud zápas medzi Habsburgovcami a uhorskými stavmi prinášal v konečnom dôsledku najmä biedu a utrpenie.
Protihabsburské stavovské povstania v 17. a začiatkom 18. storočia mali veľmi neblahé hospodárske dôsledky pre vývoj Slovenska a život jeho obyvateľov. Vojenské akcie a celková vnútorná anarchia bránili rozvoju výroby, obmedzovali obchod a odčerpávali majetkovú podstatu miest na vojenské účely. Pod vplyvom vojnového pustošenia sa stále viac prehlbovala sociálna diferenciácia poddaného obyvateľstva. Dochádzalo k vyľudňovaniu nielen jednotlivých obcí, ale aj celých oblastí. Počas stavovských povstaní možno zaznamenať pokles populačného vývoja na Slovensku, ktorý bol ovplyvnený nielen veľkými stratami na ľudských životoch počas bojov, ale aj rozširovaním rôznych chorôb, najmä moru. Mor, ktorý postihol v posledných rokoch povstania Františka II. Rákocziho najmä východné Slovensko, si iba v Abovskej a Spisškej stolici vyžiadal okolo 12 tisíc ľudských obetí. Úbytok obyvateľstva od polovice 17. storočia zvyšovali aj hromadné úteky poddaných. Pustošenie ničenie svetských i duchovných hodnôt, zvyšovanie útlaku poddaných, zhoršovanie životnej situácie, to boli prejavy sprevádzajúce ozbrojené zápasy uhorskej šľachty s Habsburgovcami v 17. a na začiatku 18. storočia. Protihabsburské stavovské povstania mali, samozrejme, aj viaceré kladné prvky. V zápase s nemecký elementom v niektorých mestách na území Slovenska nastalo v týchto obdobiach určité oživenie a posilnenie vplyvu Slovákov. Išlo však zároveň o prirodzený historický proces a preto ani v tomto smere vplyv povstaní nemožno podceňovať. Stavovské povstania priniesli aj určité uvoľnenie náboženského útlaku v mestách. Kladne v tomto smere treba hodnotiť aj niektoré zásahy a politiku Betlena a Františka II. Rákocziho.