Z vojenského hľadiska bolo dôležité, že prevažná väčšina hajdukov prešla na jeho stranu a že uhorské stráže pohraničných pevností boli značne demoralizované, najmä keď im nevyplácal žold. Prvé vojenské akcie Betlenovho povstania sa začali na území Slovenska. Betlenovi sa podarilo postaviť 18 tisícové vojsko, s ktorým dobil Košice. Tu ho podporili oddieli sympatizujúcej šľachty a zakrátko dobyl celé Slovensko. V Bratislave mu 14. októbra palatín Žigmund Forgáč odovzdal na Bratislavskom hrade uhorskú kráľovskú korunu. 25. augusta1920 sa na sneme v Banskej Bystrici nechal Betlen zvoliť za u horského kráľa. Korunovaný však nebol, pretože si nechcel zahatať všetky cesty na prípadné dohody s cisárom. Cisár Ferdinand II., ktorý sa chystal na vojnu proti českým stavom uzavrel s Betlenom prímerie. Rokovania trvali tri mesiace a skončili sa uzavretím mieru na Dietrichsteinovom zámku v Mikulove 1. júna 1622. Betlen rozšíril územie sedmohradska o ďalších sedem uhorských stolíc, ako aj o niekoľko dôležitých pevností. Dostal aj malé sliezke kniežatstvá a získal titul ríšskeho kniežaťa. Cisár prisľúbil, že bude rešpektovať Bocskajove výdobytky z viedenského mieru. Betlen sa zriekol kráľovského titulu, vydal uhorskú korunu a vrátil zabrané hrady a majetky v Uhorsku. Mikulovský mier, ako nakoniec väčšina mierov v tomto období, nemal dlhú trvácnosť. Po porážke českých stavov sa Slovensko stalo cieľom dosť početnej emigrácie českých protestantských rodín. Medzi nimi bolo predovšetkým veľa inteligencie, ktorá prispela k rozvoju slovenskej vzdelanosti a kultúry. České rodiny, ktoré sa usadili na Slovensku, priniesli so sebou aj bohatú, po česky písanú literatúru. Z ich prostredia vzišli literáti, ktorí významne prispeli k rozvoju slovenskej literatúry – Juraj Tranovský, Jakub Jakobeus. Ďalšie udalosti, ktoré sa odohrávali na Slovensku boli už súčasťou veľkého celoeurópskeho konfliktu, známeho ako tridsaťročná vojna. Počas vojny plienili slovenské územie striedavo cisárske, ale aj cudzie vojská. Významnou mierou do konfliktu zasahovali Turci, ktorí boli síce formálne mierovou zmluvou vytlačení zo slovenského územia, ale nepokoje a stavovské povstania im dávali vždy novú príležitosť na pustošivé nájazdy na Slovensko. Do konfliktu opäť vstúpil Gabriel Betlen, ktorý nebol spokojný s mierovými výsledkami podpísanými na Morave. Jeho ambície boli ďalekosiahlejšie. Pokúsil sa získať správu nad Uhorskom prostredníctvom sobáša s Ferdinandovou mladšou dcérou, ale cisár jeho ponuku neprial. Paralelne s týmito rokovaniami Betlen zhromažďoval vojsko a pripravoval novú protihabsburskú koalíciu so západnými protestantskými mocnosťami.