Navyše, dosiahol ústupok od cisára v tom, že sa rozšírila náboženská sloboda aj na poľnohospodárske mestá, dediny a pohraničné pevnosti, teda aj na poddaný ľud. Po tomto povstaní bolo čoraz jasnejšie, že aj osud Uhorska bude závisieť od výsledku tridsaťročnej vojny.
Vestfálsky mier, ktorý roku 1648 ukončil tridsaťročnú vojnu, oslabil Habsburgovcov tak v Španielsku, ako aj v Rakúsku. Ich snahy o ďalšiu expanziu sa skončili neúspechom a ich pozície na európskom kontinente sa oslabili. Mier im však značne uvoľnil ruky v ich vlastnej dŕžave v strednej Európe. Znamenalo to hrozbu pre uhorskú šľachtu i pre uhorských protestantov. Vestfálsky mier priniesol upokojenie do rozbúrenej Európy a znamenal nielen ukončenie dovtedy najvyčerpávajúcejšej európskej vojny, ale aj utvorenie základov pre nové mocenské pomery na kontinente. Habsburgovcom sa nepodarilo získať prevahu v západnej Európe, realizovať svoje plány na zjednotenie Nemecka a obkľúčenie Francúzka. V Uhorsku Habsburgovci hodlali zaviesť absolutistický spôsob vlády, spojený s tvrdou rekatolizáciou. Uhorská šľachta sa však necítila porazená. Navyše, väčšiu časť Uhorska ovládali Turci. Horné Uhorsko, t.j. dnešné územie Slovenska, bolo formálne pod habsburskou správou, neustále ho však ohrozovali turecké nájazdy. Nemecký spisovateľ E. G. Happelius podal svedectvo o takomto živote: „Každý sedliak má vo svojom dome alebo v miestnosti, kde spí, obyčajne pod stolom jamu. Tá je pri ústí prehĺbená do výšky muža a ďalej sa ťahá do strany tak, že sa v nej dá pohybovať po kolenách. Takéto jamy sú 20, 30 i viac siah dlhé a končia sa malými komôrkami, v ktorých sa môžu zdržiavať ľudia. Hneď ako im z pohraničných pevností dajú znamenie, že sa blížia Turci, zalezú so ženami do dier a ostanú v nich, pokým nepriateľ neodtiahne.“
V marci 1663 vypovedali Turci cisárovi Leopoldovi I. vojnu a tiahli na sever, na Slovensko. Prešli cez Dunaj pri Parkányi (Štúrovo) porazili narýchlo zozbierané šľachtické vojsko, dobyli pevnosť Nové Zámky s okolím. Cisárska strana sa na vojnu pripravovala dosť ľahkovážne. Strážila najmä vojenský prístup k Viedni a v ostatných pohraničných pevnostiach udržiavala len neveľké posádky. Tento málo rozhodný postup cisára proti Turkom vyvolával v krajine nespokojnosť. Nespokojní boli najmä poddaní, ktorí tureckými nájazdami trpeli najviac. Ich nespokojnosť sa prejavovala drobnými miestnymi povstaniami, ktoré prepukali po celé 17. storočie. No nespokojná bola aj šľachta, a to nielen s málo rozhodným postojom Habsburgovcov proti Turkom, ale aj s nedodržiavaním uhorskej ústavy z ich strany a so zosilnenou rekatolizáciou.