Veliteľ bombardovacieho letectva (Bomber Command) maršal letectva Arthur T. Harris dostal už vo februári 1942 rozkaz zasiahnuť proti nemeckému civilnému obyvateľstvu a zlomiť jeho morálku a vôľu pokračovať vo vojne.
14.-26. 1. 1943 sa Churchill stretol na tajnej konferencii v Casablanke s americkým prezidentom Franklin D. Rooseveltom a s vojenskými odborníkmi, aby prejednali súčasnú vojenskú situáciu. Sovietsky vodca J. V. Stalin účasť odmietol, lebo z dôvodov riadenia vojenských operácí bola údajne nutná jeho prítomnosť v ZSSR. Hlavným bodom jednania v Casablanke bola otázka otvorenia druhého frontu, požadovaného predovšetkým sovietskym vedením. Aj keď bol daný prísľub prezidentom sovietskemu ľudovému komisárovi zahraničných vecí V.M.Molotovovi dohodnuté bolo iba vylodenie Spojencov na Sicílii v júli 1943 a upevnenie vojenských pozícii, resp. záver operácii v severnej Afrike. Tento postup bol predovšetkým v záujme W. Churchilla, ktorý hodlal touto cestou chrániť britské pozície v Stredomorí pred sovietskym prenikaním. Otvorenie druhého frontu vo Francúzsku sa ku veľkému sklamaniu Stalina predpokladalo až na jeseň 1943. Z Rooseweltovej a Churchillovej iniciatívy došlo behom konferencie ku dočasnému zmiereniu medzi francúzskymi generálmi de Gaullom a Giraudom, súperiacimi o vedenie v odboji. Po skončení konferencie zverejnil Roosevelt vojnové ciele Spojencov. Požadoval v nich bezpodmienečnú kapituláciou Talianska, Japonska a Nemecka a zničenie svetového názoru, založeného na dobývaní a podmaňovaní iných národov. Prímerie s Nemeckom, a to aj s akoukoľvek vládou, ktorá by eventuálne nastúpila po Hitlerovi, bolo týmto vylúčené. Churchill, ktorý s touto formuláciou nebol dopredu zoznámený a právom sa obával, že požiadavka bezpodmienečnej kapitulácie iba posilní postavenie Adolfa Hitlera a vôľu Nemcov k odporu. 28. 11.- 1. 12. 1943 sa zúčastnil konferencie v Teheráne, spolu s americkým prezidentom Franklinom D. Rooseveltom a sovietskym vodcom J. V. Stalinom, kde jednali o ďalšom vedení vojny proti mocnostiam Osy a o povojnovom usporiadaní v Európe. Dohodli sa na súčasnom zahájení spojeneckých ofenzív na jar 1944, naplánovali posunutie Poľska na západ v prospech ZSSR. Poľsko malo byť odškodnené anexiou nemeckého územia po Odru a Nisu. Otázka možného rozdelenia Nemecka a redukovania nemeckého priemyslového potenciálu bola odročená na neskoršiu dobu.