24.1.1965 vo veku 90 rokov zomrel v Londýne britský štátnik Sir Winston Churchill. Od r. 1900 bol poslancom Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni. V r. 1904 prešiel k liberálom a vtedy začala jeho oslňujúca politická kariéra, behom ktorej bol ministrom obchodu (1908), ministrom vnútra (1910), ministrom zbrojenia (1917), ministrom vojny a letectva (1918) a ministrom pre kolónie (1921). Potom sa opäť vrátil ku konzervatívcom. Od 10. 5. 1940 do 25. 5. 1945 bol premierom Veľkej Británie a zaslúžil sa o víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Tuto funkciu zastával znovu v rokoch 1951-1955. Bol pri najväčších historických míľnikoch druhej svetovej vojny:

15.9.1940 mal prejav v Dolnej Snemovni, pri príležitosti odrazenia útoku Nemeckého letectva. V roku 1941 bol spolu s prezidentom USA Franklinom D. Rooseveltom pri zrode Atlantickej charty. Charta tvorila základ amerického liberálneho, v mieru a slobode žijúceho jednotného sveta. USA ako arzenál demokracie požadovala právo na sebaurčenie národov, odmietnutie násilia, medzinárodné odzbrojenie, slobodný obchod a medzinárodnú spoluprácu vo všetkých oblastiach. Tento model
jednotného sveta mal platiť pre všetky národy a vo svetovej politike viesť k novému konsenzu. Okrem toho v nej americký prezident Franklin D. Roosevelt a britský ministerský predseda W. Churchill vyhlásili svoje vojnové ciele a smery povojnovej politiky. Obaja štátnici sa zhodli na ôsmych hlavných zásadách:
* odmietnutie územných ziskov
* rezignácia na akékoľvek teritoriálnu zmeny okrom tých, ktoré si vyžiada a schváli samo obyvateľstvo
* sloboda národov zvoliť si svoju ústavu a formu vlády
* hospodárska spolupráca
* voľný prístup k surovinovým zdrojom a svetovému obchodu
* odstránenie strachu a biedy, život v mieri po rozbití nacizmu
* sloboda morí
* odzbrojenie štátu-agresora, národy sa zrieknu užitia sily
Roosevelt a Churchill sa 8.8.1941 tajne stretli v zátoke Argentia (v New Foundlandu). Roosevelt tam údajne odišiel rybárčiť. Vstúpil na palubu krížniku "Prince of Wales" , kde sa konala schôdzka. Svoju jachtu nechal pokračovať v pôvodnom kurze, aby tak oklamal nepriateľské spravodajské služby, čo sa podarilo. V máji 1942 sa rozhodol podlomiť bombardovaním nemeckých a talianskych miest morálku obyvateľstva a zničiť nemecké zásobovacie a priemyselné zariadenia. Navyše týmto plánom odpovedala Veľká Británia na útoky na britské ostrovy a vzdušný teror Luftwaffe (-> 15. 9. 1940).