máme však dosť málo prameňov, z ktorých sa dozvedáme o týchto trhových osadách, ale všetko ukazuje na to, že sa v nich sústreďoval nielen obchod, ale postupne aj remeslo.
Uprostred tohoto vývinu trhových miest prichádza na Slovensko čiastočne už v druhej polovici 12. stor. a najmä v 13.stor. prúd nemeckých a do istej miery aj románskych kolonistov. Kolonizačný prúd zo západu na východ zachvátil najprv Nizozemčanov, potom severných Nemcov (Sasov) a na záver aj južných Nemcov. Kolonisti prichádzajú nielen na slabšie osídlené kraje stredného a východného Slovenska, ale usadzujú sa aj v oblastiach, ktoré boli už dávno predtým v plnej miere osídlené. V týchto starých a zaľudnených kultúrnych oblastiach vyhľadávajú cudzí kolonisti predovšetkým výhodne položené trhové miesta a snažia sa získať od kráľa privilégiá vo veci samosprávy a obchodu. Týmto sa kládli ďalšie podmienky pre vznik a rast stredovekých miest na Slovensku. Kolonistov zo západu pozývali spočiatku panovníci a cirkevné rády, aby osídlili predovšetkým pôdu buď slabo osídlenú, alebo neosídlenú, ako bol napr. Spiš. Kolonisti sa však začali usadzovať aj v starých kultúrnych oblastiach, predovšetkým na výhodných miestach: na križovatkách ciest (Trnava, Bratislava), pod biskupským sídlom (Nitra), pri brode (Komárno), pod dôležitými starými hradmi, najmä stoličnými (Bratislava, Zvolen, Tekov, Trenčín) a vyhľadávali aj trhové miesta, kde už existoval základ pre obchod. Kolonisti pomáhali zintenzívňovať banskú, remeselnú a poľnohospodársu výrobu a obchod. Nemci často osídľovali aj dediny, v ktorých obyvateľstvo za tatárskeho pádu vyhynulo. Preto môžeme na južnom a juhovýchodnom Slovensku nájsť dediny s názvami ako Nemce, Nemčany a pod. Kolonisti sa hneď na začiatku snažia získať od kráľa privilégiá. Najstaršie miesto na Slovensku, ktoré dostalo od kráľa privilégiá, je Trnava. Trnava ležala na križovatke dvoch dôležitých ciest. Cesty tzv. česko-uhorskej (Praha, Brno, Ostrihom, Budín) a cesty vedúcej od Bratislavy na Trenčín a hore Považím. Belo IV. vydal v r.1238 privilégium, ktorým Trnavčania získali široké slobody. Toto privilégium sa týka samosprávy mesta, súdnej právomoci, voľby farára, platenia mýta, prisťahovávania, atď. Trnavčania teda získali také široké výsady, ktoré im umožnili, aby Trnava čo v najkratšom čase mohla vyrásť v naozajstné stredoveké mesto.
Bratislava dostala výsady v roku 1291. Privilégium oslobodzovalo Bratislavčanov na 10 rokov od platenia daní za usadlosť, od poplatkov za drevo na stavby a vinice. Dôležitými výsadami bola slobodná voľba richtára, sloboda obchodovania a oslobodenie od platenia mýtnych poplatkov v prístave. Bratislavský mešťania ďalej mohli slobodne používať prístav a vlastniť lode.