Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik a vývoj stredovekých miest na Slovensku
Dátum pridania: | 27.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | katka.o | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 050 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.9 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 30s |
Pomalé čítanie: | 9m 45s |
Privilégium ešte obsahovalo rôzne detailné výsady týkajúce sa obchodu, platenia desiatku, príchodov do mesta, .. atď. Vývin a zachované doklady naznačujú, že z kupeckej osady pod hradom sa stalo mesto už v priebehu 13. stor. Bratislavské mestské hradby boli písomne doložené koncom 13. stor. a v roku 1405 sa Bratislava stala slobodné kráľovské mesto. Problém s privilégiami nastáva počas tatárskeho vpádu. Časť listín sa totiž stratila a preto sa museli po odchode Tatárov obnovovať. Napr. Zvolenu Belo IV. obnovil privilégiá v r. 1243 a Krupine v r. 1244. Problémy nastávajú napr. aj pri datovaní privilégií Banskej Štiavnice. Je známe, že mesto existovalo už pred tatárskym vpádom. Najstaršie výsady sa však nezachovali v originálnej listine. Uvádza sa, že Banská Štiavnica má mestské právo z r. 1244, ktoré je však čiastočným potvrdením práv, ktoré jej boli predtým dané. Isté ale je, že Banská Štiavnica je najstaršie banské mesto na Slovensku. Aj v privilégiách pre Banskú Bystricu z roku 1255 sa výslovne hovorí, že Bystričania majú pri platení mýtnych poplatkov tie isté práva ako obyvatelia Banskej Štiavnice. Je teda isté, že základy pre mestský život položil Belo IV. už v období pred tatárskym vpádom. Medzi ďalšie významné banské mestá patria napr. Kremnica (1328), Pukanec (1311), Nová Baňa (1345) a Ľubietová (1379). Treba ale podotknúť, že nie všetky mestá, ktoré dostali výsady od kráľa, sa vyvinuli v ozajstné stredoveké mestá. Väčšina lokalít, ktoré dostali privilégiá sa počas niekoľkých desaťročí stala slobodnými mestami, ale boli aj také, ktoré v ďalšom vývine zaostali, keďže sa ukázalo, že nemali prirodzené podmienky stať sa obchodnými alebo banskými mestami. Od konca 13. stor. narastá v Uhorsku feudálna anarchia, ktorá vyvrcholila po vymretí rodu Arpádovcov (1301). Takto nastúpili v krajine dlhotrvajúce vnútorné boje, ktoré v značnej miere prekážali prirodzenému vývoju miest. Vnútorné boje utíšil až Karol Róbert, ktorý v plnej miere podporuje rozvoj miest, a to nielen tým, že starším mestám dáva ďalšie význačné privilégiá (napr. Košiciam), ale poskytuje privilégiá aj novým mestám.
Zdroje: Anton Špelz – Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1688-1780, Malá encykolpédia Slovenska, Branislav Varsík – Zo slovenského stredoveku