Slovensko patrí medzi tie krajiny Európy, kde za feudalizmu hrali mestá pomerne významnú úlohu. Neexistovali tu síce veľké lokality mestského typu, ktoré by sa boli zapísali napr. do európskych dejín alebo boli široko-ďaleko známe, ale bolo tu pomerne veľa stredných a menších miest, ktoré sa postupne stali významnými centrami hospodárskeho, politického a kultúrneho života svojho okolia. Územie Slovenska sa po páde Veľkomoravskej ríše dostalo do veľmi ťažkej situácie. Samostatný štátny život tu zanikol a Slovensko sa stalo predmetom záujmu svojich susedov. Rozvoj feudálnych vzťahov, ktorý nastúpil v 9.stor., bol na čas zastavený a dokonca sa zdá, že tu nastal aj istý úpadok. Až po trvalom pripojení Slovenska k vznikajúcemu uhorskému štátu, čo sa stalo v 10. až 11. stor., sa feudálne vzťahy na Slovensku zasa pomaly upevňujú. V tomto ranofeudálnom období bola na Slovensku poľnohospodárska výroba spojená s výrobou remeselnou. Táto remeselná výroba je na vidieku, najmä v poddanských dedinách, ale podľa všetkého aj pri sídlach feudálov, kde boli tak isto dielne. V tomto období ranného feudalizmu bol aj obchod na Slovensku ako v celom Uhorsku len veľmi slabý a na predaj sa dostávalo len málo z vyrobených produktov. V Uhorsku spočiatku nielenže nebol vnútorný trh, ale aj obchodné spojenie s cudzinou vznikalo len pomaly. Po vytvorení uhorského štátu pohraničné územia dlhý čas ostávali zničené a spustnuté. Máme však doklady o tom, že už v druhej polovici 11. stor. sa tu začína život a že začiatky obchodovania Uhorska so susednými krajinami spadajú až do druhej polovice 11. stor. Už sv.Ladislav vydal nariadenie, podľa ktorého sa nesmelo obchodovať mimo trhu, a tak vznikali na pohraničí prvé trhové miesta. Napr. na juhozápadnom Slovensku vzniklo takéto trhové miesto v dnešnom Plaveckom Štvrtku, na rakúskom pomedzí, kde sa už roku 1206 spomína trh. V Trnave, ležiacej pri ceste vedúcej na Moravu a do Čiech, bývali zasa trhy v sobotu. Sv. Ladislav totiž nariadil vo svojom dekréte aj to, že sa zakazuje obchodovať v nedeľu, a preto vznikali rôzne Stredy, Štvrtky a Soboty. Trhové miesta sa vyvinuli aj pod dôležitými hradmi, najmä pod stoličnými hradmi a biskupskými sídlami. O takýchto trhových miestach máme doklady napr. z Nitry, Bratislavy a Tekova. Z 12. stor.

máme však dosť málo prameňov, z ktorých sa dozvedáme o týchto trhových osadách, ale všetko ukazuje na to, že sa v nich sústreďoval nielen obchod, ale postupne aj remeslo.
Uprostred tohoto vývinu trhových miest prichádza na Slovensko čiastočne už v druhej polovici 12. stor. a najmä v 13.stor. prúd nemeckých a do istej miery aj románskych kolonistov. Kolonizačný prúd zo západu na východ zachvátil najprv Nizozemčanov, potom severných Nemcov (Sasov) a na záver aj južných Nemcov. Kolonisti prichádzajú nielen na slabšie osídlené kraje stredného a východného Slovenska, ale usadzujú sa aj v oblastiach, ktoré boli už dávno predtým v plnej miere osídlené. V týchto starých a zaľudnených kultúrnych oblastiach vyhľadávajú cudzí kolonisti predovšetkým výhodne položené trhové miesta a snažia sa získať od kráľa privilégiá vo veci samosprávy a obchodu. Týmto sa kládli ďalšie podmienky pre vznik a rast stredovekých miest na Slovensku. Kolonistov zo západu pozývali spočiatku panovníci a cirkevné rády, aby osídlili predovšetkým pôdu buď slabo osídlenú, alebo neosídlenú, ako bol napr. Spiš. Kolonisti sa však začali usadzovať aj v starých kultúrnych oblastiach, predovšetkým na výhodných miestach: na križovatkách ciest (Trnava, Bratislava), pod biskupským sídlom (Nitra), pri brode (Komárno), pod dôležitými starými hradmi, najmä stoličnými (Bratislava, Zvolen, Tekov, Trenčín) a vyhľadávali aj trhové miesta, kde už existoval základ pre obchod. Kolonisti pomáhali zintenzívňovať banskú, remeselnú a poľnohospodársu výrobu a obchod. Nemci často osídľovali aj dediny, v ktorých obyvateľstvo za tatárskeho pádu vyhynulo. Preto môžeme na južnom a juhovýchodnom Slovensku nájsť dediny s názvami ako Nemce, Nemčany a pod. Kolonisti sa hneď na začiatku snažia získať od kráľa privilégiá. Najstaršie miesto na Slovensku, ktoré dostalo od kráľa privilégiá, je Trnava. Trnava ležala na križovatke dvoch dôležitých ciest. Cesty tzv. česko-uhorskej (Praha, Brno, Ostrihom, Budín) a cesty vedúcej od Bratislavy na Trenčín a hore Považím. Belo IV. vydal v r.1238 privilégium, ktorým Trnavčania získali široké slobody. Toto privilégium sa týka samosprávy mesta, súdnej právomoci, voľby farára, platenia mýta, prisťahovávania, atď. Trnavčania teda získali také široké výsady, ktoré im umožnili, aby Trnava čo v najkratšom čase mohla vyrásť v naozajstné stredoveké mesto.
Bratislava dostala výsady v roku 1291. Privilégium oslobodzovalo Bratislavčanov na 10 rokov od platenia daní za usadlosť, od poplatkov za drevo na stavby a vinice. Dôležitými výsadami bola slobodná voľba richtára, sloboda obchodovania a oslobodenie od platenia mýtnych poplatkov v prístave. Bratislavský mešťania ďalej mohli slobodne používať prístav a vlastniť lode.

Privilégium ešte obsahovalo rôzne detailné výsady týkajúce sa obchodu, platenia desiatku, príchodov do mesta, .. atď. Vývin a zachované doklady naznačujú, že z kupeckej osady pod hradom sa stalo mesto už v priebehu 13. stor. Bratislavské mestské hradby boli písomne doložené koncom 13. stor. a v roku 1405 sa Bratislava stala slobodné kráľovské mesto. Problém s privilégiami nastáva počas tatárskeho vpádu. Časť listín sa totiž stratila a preto sa museli po odchode Tatárov obnovovať. Napr. Zvolenu Belo IV. obnovil privilégiá v r. 1243 a Krupine v r. 1244. Problémy nastávajú napr. aj pri datovaní privilégií Banskej Štiavnice. Je známe, že mesto existovalo už pred tatárskym vpádom. Najstaršie výsady sa však nezachovali v originálnej listine. Uvádza sa, že Banská Štiavnica má mestské právo z r. 1244, ktoré je však čiastočným potvrdením práv, ktoré jej boli predtým dané. Isté ale je, že Banská Štiavnica je najstaršie banské mesto na Slovensku. Aj v privilégiách pre Banskú Bystricu z roku 1255 sa výslovne hovorí, že Bystričania majú pri platení mýtnych poplatkov tie isté práva ako obyvatelia Banskej Štiavnice. Je teda isté, že základy pre mestský život položil Belo IV. už v období pred tatárskym vpádom. Medzi ďalšie významné banské mestá patria napr. Kremnica (1328), Pukanec (1311), Nová Baňa (1345) a Ľubietová (1379). Treba ale podotknúť, že nie všetky mestá, ktoré dostali výsady od kráľa, sa vyvinuli v ozajstné stredoveké mestá. Väčšina lokalít, ktoré dostali privilégiá sa počas niekoľkých desaťročí stala slobodnými mestami, ale boli aj také, ktoré v ďalšom vývine zaostali, keďže sa ukázalo, že nemali prirodzené podmienky stať sa obchodnými alebo banskými mestami. Od konca 13. stor. narastá v Uhorsku feudálna anarchia, ktorá vyvrcholila po vymretí rodu Arpádovcov (1301). Takto nastúpili v krajine dlhotrvajúce vnútorné boje, ktoré v značnej miere prekážali prirodzenému vývoju miest. Vnútorné boje utíšil až Karol Róbert, ktorý v plnej miere podporuje rozvoj miest, a to nielen tým, že starším mestám dáva ďalšie význačné privilégiá (napr. Košiciam), ale poskytuje privilégiá aj novým mestám.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vznik a vývoj stredovekých miest na Slovensku