Pre Japoncov je Mancu-kuo nielen výhodné nástupište pre útok na ZSSR, ale aj vojenský arzenál. Sú tu velké metalurgické a automontážne závody a bane...

Začiatkom roku 1941 pribudol do Jen-anu Kchang Šeng, okamžite sa pripútal k Mao ce-tungovi a ostro napadol komunistov-internacionalistov. Za Maovej podpory skoro zaujal funkciu načelnika rozviedky a kontrarozviedky Zvláštnej oblasti. Kchang Šeng sa stal Mao ce-tungovou pravou rukou pri likvidácii jeho ideových odporcov,orintovaných na kominternu a priateľstvo so Sovietským zväzom.

Cieľom Maovéj politiky “Veľkého skoku”

Cieľom Maovéj politiky “Veľkého skoku”, vyhlasenéj v roku 1958, bolo ešte za jeho živita zabespečiť Číne svetové ekonomické a ideologické prvenstvo. Nereálne stanovené ciele, utopické rovnostárske hesla, polovojenské metódy práce vo veľkých poľnohospodárskych komunách a zakladanie primitívnych ľudových pecí na tavbu železa malo za následok hospodárske zmätky. Mao ce-tung však obratne presunul vinu za svojé neúspechy na vtedajšieho predsedu ČĽR Liou Šao-čchiho. Internacionalistov vo vedení strany systematicky vyraďoval sério politických kampani, vymyslených obvinenía svojvoľných trestov. Člen politického byra ÚV Komunistickej strany Číny Kao Kang zahynul vo väzeni v roku 1955, tajomník Ústredného výboru Wang Ming ušiel do Sovietskeho zväzu v roku 1956, minister národnej obrany Pcheng Te-chuaj bol zosadený a v roku 1959 uväznený, predseda ČĽR Liou Šao-čchi skončil svoju politickú dráhu vo väzeniv roku 1974 a oficialne predurčený Maov nástupca Lin Piao zahynul údajne na úteku v lietadle v roku 1971. Mao dal súbežne stupňovať kult svojej osobnosti až do obludných rozmerov. Nazývali ho “Veľký kormideľnik”. Čiňanov donútili v masovom meradle memorovať zbierku jeho citátou. Uverejňovali sa aj jeho básničky, písané zväčša tradičným štílom. KULTÚRNA REVOLÚCIA

Na začiatku šesťdesiatych rokov musel Mao čeliť rastúcej opozícii v samotnom vedení čínskej komunistickej strany. Zoči – voči straníckemu aparátu, poučenému hospodárskymi omylmi “vaľkáho skoku dopredu” a výstelkami maoistickej ideológie, “veľký kormidelník” a jeho skupina yačali boj proti revizionizmu, pričom sa opierali hlavne o armádu a mládež. Rozpútali skutočné povstanie – kultúrnu revol´´uciu -, hnutie trvajúce tri roky.

Znamenie na štart dali v novembri Mao a jeho žena Ťiang Čching, keď jedného pochybného spisovateľa poverili napísaním článku kritizujúceho divadelnú hru autora Wu Chana Zosadenie Chaj Žuej.