V pravom slova zmysle preto, lebo vychádzajú z obyvateľstva ovládaného teda z „ľudu“. V prenesenom zmysle preto, lebo vychádzajú z radov vládcov, sú importované ( ako u nás napr.1948 zo ZSSR), alebo kombinované ( z „ľudu“ i autorít, ako napr. Hitler v Nemecku pred vojnou).
Autor sa však zameriava v knihe na Revolúcie v pravom slova zmysle a preto ich popisuje a člení hlbšie. Delí ich ďalej na Vertikálne a Horizontálne ( viď. úvod textu). Vertikálne sú tie, ktoré sú z „ľudu“ .. No sú tu dve možnosti:
- Revolúcia ( vertikálna ) môže byť priamo z „domácej“ iniciatívy ( tú nazveme endogénnu – viď začiatok textu – ) ako to bolo napr. pri veľkej Francúzskej revolúcii. - Revolúcia ( taktiež vertikálna ) môže byť vykonaná domácim „ľudom“, ale impulz prišiel z „vonku“ ( napr. Marxovo dielo ovplyvnilo revolúciu a jej priebeh v Rusku). No a revolúcia ( tento krát horizontálna ) môže byť taktiež z „ľudu“ i z vonkajšieho impulzu ( teda endogénna i exogénna ), ale proti cudzej nadvláde ( napr. vyhlásenie USA nezávislosti od Británie...). Po takomto hrubom rozdelení revolúcií sa autor zameral na ďalšiu dôležitú vec a tou je výskyt revolúcií ( ich topografia ). Revolúcie z „ľudu“ vo vlastnom štáte ( teda vertikálne a endogénne) sa vyskytujú najmä v Európe a to hlavne v posledných 3 storočiach. Preto vyvstáva autorovi otázka, či a najmä kde sa podobné revolúcie odohrali v minulosti.
V rámci dejín tu autor vymenúva civilizácie či priamo štáty, ktoré v dobách dávno pred 18 stor. boli schopné zorganizovať revolúciu „z ľudu“ –teda- z domácich zdrojov proti vlastnej nadvláde. Sú to krajiny najmä z východu, ku ktorým býva zvykom priraďovať skôr revolúcie vodcov proti cudzím monarchiám a vodcom ( teda horizontálne, ale nie v pravom slova zmysle). Uvádza tu Irán, Čínu, islamské krajiny. Vyvstala však otázka, prečo nie v Indii? Tu odpovedá – stručne povedané – systémom náboženstva ( reinkarnácia, karma, na rozdiel od neba pekla a vnímania času – lineárnosť vs. cyklickosť ) a kastovým systémom. Až príchod záp. civilizácie, narúša tento „pokojný život“ v Indii.
Pravdepodobne najdôležitejšia časť - nosná časť – je v nasledujúcich troch častiach:
- príčiny - priebeh a – výsledky revolúcie.
Aké sú teda príčiny vzniku tohto spoločenského pohybu?
J.Krejčí nám predkladá ani nie tak mnoho, ale skôr dôležitých, príčin.
Ako prvú uvádza „dysfunkčnú situáciu“ inak povedané – „príčinou revolúcií sú vždy kontrastné situácie či disproporcie, ktorých existencia sa stáva širokým vrstvám neznesiteľnou, a ich rázne odstránenie je pokladané za oprávnené“.