Prvotný rýchly posun k radikalizmu je vystriedaný prudkým zvratom až takmer k obnoveniu statu quo ante /proti stavu terajšiemu/, tomu však nové preskupenie síl zamedzí, výsledný režim zhruba zodpovedá stredovej pozícii politického spektra na začiatku vypuknutia revolúcie ( tento problém je dostatočne vysvetlený v prvej časti textu tejto seminárnej práce ). U exogénnych revolúcii bola zistená väčšia variabilita. Vzhľadom k jedinečným okolnostiam je ťažké formulovať všeobecné závery o priebehu a výsledku exogénnych revolúcii. Jedine neustála dilema medzi priblížením sa či odchýlením sa od vzoru môže byť pokladaná za všeobecne platný poznatok o ich priebehu.
Všeobecne tak Krejčí vyslovuje štyri závery:
1. „Výsledok vertikálnej revolúcie je súčtom sociálnych vektorov, ktoré sa v jej priebehu stretli.“ Ležia niekde v strete tohto spektra
2. „Tento abstrahovaný stred“ môže byť, buď priesečníkom starého a nového /pri endogénnej revolúcii/, alebo priesečníkom domáceho a cudzieho /pre exogénnej revolúcii/.
3. Pravidelnosti, ktoré sa vyskytujú v rámci revolučného procesu, vyplývajú z ľudskej prirodzenosti.
4. „Všetko ostatné je záležitosťou konkrétnej situácie, juxtapozície sociálnych vektorov, ktorých zistenie je záležitosťou faktografickej analýzy“.

Práca J.Krejčího ma zaujala svojim obsahom nielen v zmysle niečoho nanúteného, ale ako práca, ktorá je prínosom pre ľudí žijúcich v behu dejín a sveta. Je to práca, ktorá by mohla byť pomôckou pri skúmaní spoločenského zriadenia. Nedával by som jej nálepku fundamentálnej práce, ale skôr označenie vedecko-populárna. Krejčí mi dokázal vo svojej knihe priblížiť revolúcie, ako udalosti, ktoré nás môžu posunúť vpred i vzad. Môžu nám dať i zobrať slobodu či život... Majú svoju štruktúru a svoj priebeh.. Revolúcia, ako „živý organizmus“ je sprievodným javom fenoménu zvaného človek!!.