V tejto vete ( citovanej z knihy ) je obsiahnutá základná myšlienka tejto časti textu nazvanej „o príčinách revolúcií“.
V rámci časového sledu podmienok – ktoré sú spúšťacím faktorom revolúcií – by sme ich mohli zoradiť do jednoduchého radu a to: Podmienky, urýchľovače, a spúšť...
Podmienky ako – zlá ekonomická situácia, zlé postavenie v rámci komunity – spoločnosti, nesplniteľné nároky zo strany vládnucej vrstvy.. a pod.
Urýchľovače – náhla porucha zásobovania, neúroda, živelná katastrofa. a pod.
Spúšť – poprava charizmatického vodcu, streľba do davu.. a pod.
Krejčí uvádza 4 autorov z ich pohľadom na problematiku príčin revolúcie.
Prvý je Marx - Príčinu vidí v protiklade výrobných síl a výrobných podmienok. Trieda, ktorá je frustrovaná v roli výrobcu vs. trieda, ktorej vyhovuje stav „status quo“. Záujmy triedy frustrovanej sa musia presadiť jedine revolúciou ( vertikálnou). Druhý uvedený je Alexis de Tocqueville – Zameral sa predovšetkým na Francúzsku revolúciu a prišiel k záveru, že : Kontrast medzi očakávaním a výsledkom je jednou z výrazných podmienok revolučnej situácie.
Tretí je Max Weber – Postrehol, že na to, aby sa vyhrotila revolučná situácia je potrebný i kontrast medzi jednotlivými zložkami spoločenského statusu. teda, túžba po bohatstve, moci. ukazuje sa to jasne na tom, že najutláčanejšia vrstva spravidla nezorganizovala ani neviedla revolúciu – i keď jej obete boli najväčšie – a rovnako nemala z revolúcie najväčší osoh.
Asi najdôležitejšou a kľúčovou podmienkou (a často aj spúšťou) revolúcie je presvedčenie o oprávnenosti revolučnej akcie. Niekto musí väčšinu presvedčiť, že požiadavky na nich kladené už nie sú oprávnené.. Je tu ešte jedna príčina a to je prevaha revolucionárov po morálnej i organizačnej stránke. Starý systém nie je schopný čeliť novému nadšeniu a svojou skostnatenosťou a nefunkčnosťou prehráva boj za bojom a dostáva sa na stranu porazených.
Ďalšou dôležitou časťou knihy je stať o priebehu revolúcie. Je tu stručný prehľad línie tzv. vertikálnej revolúcie – teda revolúcie „z ľudu“ proti autoritám vlastným a vládnucim:
a) Ak revolúcia prekonala „detské choroby“ – teda – úskalia možného potlačenia, začínajú sa revolucionári diferencovať – deliť
b) Akonáhle je starý režim na kolenách, rozkol je viditeľný a naberá na intenzite ( pravica, ľavica, stred a ešte k tomu stúpenci zvrhnutej vlády)
c) prudký pohyb v rámci mocenských snáh a sprievodné problémy s obsadzovaním postov.
d) Revolúcia je ukončená, keď pominuli problémy ktoré ju vyvolali a nastúpili nové problémy.
Predstavená línia – vertik.