revolúcií – má tieto fázy:
f-a) Nábeh – obdobie nespokojnosti, vznikajú pokusy o reformu...
f-b) Stlak – vláda problémy nerieši a ak áno tak silou, situácia sa vyostruje...
f-c) Výbuch – zväčša sa začína násilím a tým začína i revolúcia....
f-d) Rozkmit – Bojuje sa i proti starému režimu i medzi revolucionármi o budúce mocenské postavenie
f-e) Záchyt – Istá skupina v rámci revolucionárov získa silu – moc...
f-f) Ztuženie – Skupina – popísaná vyššie – ktorá moc získala si ju musí i udržať. ( na to musí byť dostatočne silná a hlavne pripravená)
f-g) Zvrat – Vyčerpanosť a spájanie sa bývalých a terajších nepriateľov novo vládnucich revolucionárov. Zároveň je viditeľný rozdiel medzi endogénnymi a exogénnymi revolúciami. f-h) reštauračný kompromis – revolučná pravica sa dohodne so stúpencami starého režimu.
f-ch) reštauračný tlak – vzniká pokus o úplný návrat predchádzajúceho režimu, ktorý je však včas prekazený dohodou z pôvodcami revolúcie
f-i) Konsolidačný prevrat – reštauračný nátlak je už neudržateľný a kompromis v nedohľadne, preto vystúpi revolučný stred a zakročí. Nastolí stav – ktorý sa blíži revolučnému stredu zo začiatku revolúcie .
U endogénnych ( z ľudu ) revolúcií sa hľadá výsledok medzi starým a novým ( ponúkaným ) zriadením a u exogénnych ( impulz zvonku a realizácia proti vlastnému režimu) sa hľadá výsledok medzi vlastným a cudzím zriadením ( ktoré bolo impulzom a vzorom revolúcie). Pri exogénnych revolúciách je tu ešte ten problém, že revolučné myšlienky prichádzajú z iného prostredia, ako je to v ktorom sa aplikujú ( vplyv kultúry, náboženstva, polit. zriadenia a pod.)...
Nielen priebeh, ale aj príčiny a miesto revolúcie ovplyvňuje jej výsledky. Preto sa autor venuje i tomuto problému. Ťažko je komukoľvek predpovedať výsledok revolúcie no isté cesty, ako analyzovať revolučné pohyby a z nich vyvodiť výsledky, predsa len máme k dispozícii.
Výsledok revolúcie sa líši od priania jej účastníkov. Ak je však vôľa vodcov v akom takom súlade s vôľou aktérov a účastníkov revolúcie, môže sa pokojne rozvíjať nový poriadok i inštitúcie tento poriadok zabezpečujúce, kontrolujúce, tvoriace....
Opäť je tu rozdiel medzi vertikálnymi a horizontálnymi revolúciami. Pri vertikálnych sa systém politický a ekonomický skôr zachováva, kdežto pri horizontálnych sa mení oveľa častejšie ( z dôvodu oslobodenia sa s pod nadvlády iného štátu, ktorého je revolučný štát vazalom ). V krátkosti ešte poznámka: výsledok revolúcie závisí i od toho, aké triedy sa zapoja do revolúcie ( sedliacke či otrocké povstania boli odsúdené na zánik pokiaľ sa nespojili so strednými vrstvami tzv. tretím stavom). Prečo to tak bolo, to sme už vraveli v časti o príčinách revolúcie ( bohatstvo, moc a pod.., veľké obete ale malé profitovanie nižšej triedy).

Ďalšia a najobsiahlejšia časť knihy dějiny a revoluce popisuje rôzne revolúcie a to na základe kvalifikácie a popisu načrtnutého doteraz.