Vo francúzsku sa to spustilo najmä udalosťami na Martovom poli po ktorých sa začali hromadiť rozkoly v tábore revolucionárov – posun od pravice k ľavici .Nastáva vláda ľavice – Jakobínov ( inovácie a teror), a opäť sa opakuje scenár, kedy krajná ľavica je likvidovaná tými, ktorí sú jej ideologicky najbližší – teda ľavicou.
Záchyt – Istá skupina v rámci revolucionárov získa silu – moc. Po niekoľkých pokusoch uchytiť moc v rámci revolučnej skupiny, boli striedavo úspešné viaceré strany. To však už nastupuje na scénu Napoleon, ako generál práve sa vracajúci z výbojov v Egypte.
Ztuženie – V tomto bode zastúpil Napoleon v plnej miere všetky funkcie. Upevnil moc priamo vo svojich rukách a bol na to i dostatočne pripravený...
Zvrat – dá sa tak nazvať porážka Napoleona i Francúzska v jeho výbojoch a začatie mierových rokovaní vo Viedni.
Reštauračný kompromis – Teda dohoda medzi revolucionármi a stúpencami bývalého režimu. Začal i skončil vládou Ľudovíta 18teho.
Reštauračný tlak – Snaha o návrat bývalého stavu v štáte – v tomto prípade Kolom X, Ľudovítovým nástupcom. A preto nastupuje posledná fáza priebehu revolúcie a to
Konsolidačný prevrat – ten nastal za vlády Ľudovíta - Filipa. Bol však veľmi krehký a zakrátko sa – v r. 1848 – zrútil a začalo sa druhé kolo revolúcie.
Scenár sa takmer opakuje.
Vzniká 2 republika, uzákoňuje sa a aj vykonáva všeob. hlasovacie právo,
Nástup druhého cisárstva, Ľudovít –Napoleon – lepšia hosp. situácia, liberálnejšia ústava schválená referendom,
Nastupujú opäť príliš ambiciózne ciele cisára a precenenie vojenskej sily...
Prehráva vojnu s Pruskom
Parížska komúna – Tá je prínosom, úspešným a konečným završiteľom revolučných snáh revolúcií trvajúcich takmer jedno storočie...
Vzniká tretia republika ( 1871), kde sa uzákoňuje povinná školská dochádzka, odborové organizácie a pod. A ako vraví autor knihy Dějiny a revoluce „ Transformácia európskej civilizácie vstúpila týmito poslednými opatreniami Francúzskeho revolučného cyklu do konečného štádia“ – trvajúceho dodnes.
Ako som už písal, nie je možné v tejto práci venovať každej revolúcii podrobný popis a priestor, ktorý by si vyžadovala. Preto sa opäť zrieknem z môjho pohľadu revolúcií, ktoré nie sú pre beh sveta tak dôležité a nemali také následky ako tie, ktorým som venoval pozornosť v tejto práci. Pristupujem teda k revolúciám v knihe uvedených ako: vertikálne exogénne revolúcie.
Z hľadiska rozsahu práce sa však obmedzím výlučne na revolúciu Ruskú, ktorú považujem za míľnik vývoja spoločnosti a nemôžem ju teda v žiadnom prípade obísť. Revolúcia v Rusku sa do dejín sveta zapísala, z môjho pohľadu, ako pokus o dokonalé spoločenské zriadenie a svojou výnimočnosťou sa jednoznačne naveky zapísala do kroniky kultúr existujúcich na tejto planéte.