Po roku 1938 bol politický vývoj Sovietskeho zväzu ovplyvňovaný viac zahraničnými udalosťami. Od roku 1939 sa revolúcia nachádzala vo fáze
- Prvej expanzie - Pre toto obdobie je charakteristický tlak na baltské štáty, pakt s Hitlerom, štvrté delenie Poľska, vojna s Fínskom a anexia jeho pohraničných území, anexia Besarábie a baltských republík. Dočasný čiastočný zvrat zahŕňa v sebe nemeckú okupáciu rozsiahlych území ZSSR. V zime roku 1943 – 1944 sa sovietsky ústup zastavil a prešiel do protiútoku. Došlo taktiež k definitívnemu rozhraničeniu sovietskej a západnej sféry vplyvu v Európe. Revolúcia sa dostáva do fázy
- Druhej expanzie - Sovietsky zväz dobyl späť stratené územia, obsadil východné časti strednej Európy a pokúsil sa o ovládnutie severného Iránu. V rokoch 1947 – 1948 sa podarilo ZSSR exportovať revolúciu na územia strednej a východnej Európy (pozn.: podrobne sme sa o tomto probléme – expanzie – zmienili pri Českej revolúcii). Konkrétne išlo o tieto krajiny: Poľsko, Československo, Východné Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a Juhosláviu, ktorá si však zachovala špecifické postavenie medzi nimi – ona totiž odmietla byť iba v područí sovietskej politiky. Posledných päť rokov Stalinovho samoderžavia sa vyznačovalo - Utužením – Režim terajší na úkor toho, ktorý bol počas vojny prechodne uvolnený. Ďalší vývoj priniesol drastické opatrenia proti nespoľahlivým etnickým skupinám počas vojny a následne čistky v satelitných štátoch, ale aj v samotnom Sovietskom zväze.
Stalinovou smrťou nastal zjavný obrat. Diktatúra upustila od absurdných opatrení. Pomerne široká amnestia osôb zadržiavaných v táboroch vyvolala v krajine nečakané pocity úľavy. Hlavným signálom k destabilizácii boli dva prejavy Chruščova odhaľujúce Stalinove zločiny. Išlo o návrat zo stalinských pozícii na pozície leninské. Vnútorný vývoj v Sovietskom zväze po Chruščovovom páde v roku 1964 možno charakterizovať ako zápas medzi základnými tendenciami medzi leninskou a stalinskou.
Tretia fáza expanzie (roky 1963 – 1982) sa začína podporou Arabov vo vojne s Izraelom a končí až smrťou Brežneva. S Gorbačovovým programom otvorenosti a prestavby vstúpila ruská revolúcia do svojej tretej fázy:
- Ťažisko moci sa tak sústreďuje v rukách predstaviteľa stredu, tak ako vo všetkých skúmaných revolúciách. Ruská revolúcia bola skutočne jednou z najúžasnejších pohybov, aké ľudstvo zažilo. Bola to skúsenosť i varovanie, ako by mohlo vyzerať spoločenstvo, ktoré chce byť rovné. To je i sen veľkej väčšiny ľudí.