Od autonómie k štátnej samostatnosti Slovenska. Teória menšieho zla v politike slovenskej vlády. Účasť Slovenska v 2. svetovej vojne a jeho spojenectvo s Nemeckou ríšou. Hospodárska konjunktúra. Židovská otázka. Kríza vo vládnucej HSĽS. Občiansky odboj, Vianočná dohoda a prípravy SNP.
Obdobie od vyhlásenia autonómie Slovenska 6. októbra 1938 do zániku ČSR 14. – 15. marca 1939 nazývame obdobím 2. ČSR. Predsedom päťčlennej autonómnej vlády bol Jozef Tiso. Voľby do slovenského autonómneho snemu sa uskutočnili v decembri 1938. Na jeseň 1938:
- sa ostatné politické strany zlúčili s HSĽS – vznikla Strana slovenskej národnej jednoty
- ďalej pracovali strany maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny
- KSS a Sociálnodemokratická strana boli rozpustené.
Radikálny prúd HSĽS – Vojtech Tuka, Alexander Mach, Ferdinand Ďurčanský – sa usiloval o úplnú samostatnosť Slovenska. Umiernený prúd – Jozef Tiso, Karol Sidor, Martin Sokol – sa prikláňal k postupnému vývoju štátnej samostatnosti. Keďže Mníchovský diktát znamenal pre hitlerovské Nemecko iba začiatok likvidácie ČSR, Hitler sa priklonil k myšlienke samostatného Slovenska podriadeného Nemecku. Sprostredkovateľom rokovaní medzi nacistami a HSĽS bol predák slovenských Nemcov Franz Karmasin.
V snahe zachrániť celistvosť štátu čs. vláda vojensky zasiahla – 9. – 10. marca 1939 obsadila významné budovy, komunikácie, zatkla vyše 250 aktivistov a J. Tiso bol odvolaný z funkcie predsedu slovenskej vlády a nahradil ho K. Sidor. Nacisti využili tieto udalosti na zosilenie tlaku na slovenských predstaviteľov. K. Sidor však odmietol nemecký nátlak na vyhlásenie samostatnosti Slovenska. Aj jeho zásluhou sa Homolov puč (armáda pod vedením generála Homolu zatkla stovky ľudí a vyhlásila stanné právo) skončil po 2 dňoch fiaskom. J. Tiso vzápätí prijal Hitlerovo pozvanie do Berlína. 14. marca 1939 po Tisovej správe Slovenský snem jednomyseľne legitímnym spôsobom odhlasoval vznik Slovenského štátu, čím zabránil okupácii Slovenska a rozdeleniu krajiny medzi susedné štáty.
15. marca 1939 obsadila nemecká armáda Čechy a Moravu a vyhlásila okupačnú správu v Protektoráte Čechy a Morava. Emil Hácha mal naďalej ostať prezidentom a úzko spolupracovať s ríšskym protektorom. Nemecko ovládlo české územie. 28. októbra 1939 vypukli v Prahe demonštrácie proti okupantom, ktoré boli brutálne potlačené. Pohreb jednej z obetí – Jana Opletala sa zmenil opäť na veľkú protinemeckú demonštráciu. Tragickou odpoveďou 17.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovensko v rokoch 1938 - 1945
Dátum pridania: | 07.08.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | easynka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 417 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.9 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 9m 50s |
Pomalé čítanie: | 14m 45s |
Zdroje: učebnice dejepisu, Kronika II.svetovej vojny