novembra 1939 bolo zatvorenie českých VŠ, poprava študentských vodcov a uväznenie tisícky študentov v nemeckých koncentračných táboroch.
Slovenskú republiku (názov platil od prijatia ústavy 21. júla 1939) postupne uznali všetky vtedajšie veľmoci okrem USA – ich vzťah k SR sa menil v priebehu vojny podľa vývoja na frontoch.
Malá vojna – od 16. marca 1939, keď Maďarsko okupovalo Podkarpatskú Rus a 23. marca 1939, keď zaútočilo na východné Slovensko, muselo Slovensko čeliť útoku, ktorého cieľom bolo pripojiť celé Slovensko k Maďarsku. 25. marca 1939, po zastavení maďarského postupu, uzavreli prímerie.
Zahraničnopoliticky bola SR závislá od Nemecka, s ktorým už 23. marca 1939 uzavrela Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom.
Najvyššími štátnymi orgánmi boli vláda a Slovenský snem, ktorý v októbri 1939 zvolil za prezidenta J. Tisa. Predsedom Slovenského snemu sa stal M. Sokol a predsedom vlády V. Tuka. Do apríla 1945 sa vystriedali 4 vlády.
Úspechy slovenského hospodárstva nepochybne podmienila samostatnosť i vojnová konjunktúra, zvýšený dopyt po surovinách a potravinách. O čo najväčšiu samostatnosť slovenskej ekonomiky sa snažili Peter Zaťko, Imrich Karvaš, Gejza Medrický… Zbrojárska výroba i rozvoj poľnohospodárska zabezpečili stabilitu slovenskej koruny, ktorá patrila k najhodnotnejším menám v Európe. Po vzniku SR muselo odísť asi 80 000 obyvateľov českej národnosti, ktorí pracovali v štátnych službách, verejnej správe, doprave, školstve, zdravotníctve a v umení. Ich odchod uvoľnil tisíce pracovných miest pre slovenskú inteligenciu. Ďalšie pracovné miesta sa uvoľnili po deportácii židovských obyvateľov (potom sa na arizácii židovského majetku nabalilo kvantum vysokých funkcionárov HSĽS a Hlinkovej gardy). Hospodárska prosperita sa prejavila aj v podpore školstva a vedy – v lete 1939 vznikla Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity a Vysoká škola obchodná. Bola založená Slovenská akadémie vied a umení.

Vnútropolitická situácia na Slovensku
Jedinou povolenou politickou stranou okrem strán nemeckej a maďarskej menšiny bola HSĽS, ktorej predsedom bol J. Tiso. Pri HSĽS existovali polovojenské oddiely Hlinkovej gardy. Ich veliteľom bol najdlhšie A. Mach. Presadil sa autoritatívny režim. Od roku 1942 bol zavedený tzv. vodcovský princíp podľa vzoru Nemecka.
Nemci sledovali vývoj na Slovensku prostredníctvom nemeckých poradcov, tajnej polície a siete Deutsche Partei. Rešpektovali nezávislosť vlády, pokiaľ konala tak, ako vyžadovali.
Vývoj SR možno rozdeliť na 3 etapy:
1. od vzniku SR do salzburských rokovaní v júli 1940 – relatívne samostatná vnútorná i zahraničná politika.