Hoci bol na Slovensku nedemokratický diktát jednej strany, režim k svojim odporcom pristupoval zhovievavo.
2. trvala až do vypuknutia SNP v auguste 1944 – do vnútropolitického života zasahujú otvorené požiadavky nacistického Nemecka. Nemci obmedzili suverenitu slovenskej vlády, presadili na miesto ministra zahraničia predsedu vlády V. Tuku a na miesto ministra vnútra A. Macha. Tí žiadali obmedziť vplyv katolíckej cirkvi v štáte. Tuka žiadal úplné prispôsobenie sa Nemecku a presadenie nacizmu. Proti tomu sa postavilo umiernené krídlo HSĽS (Tiso, Sokol). Boj medzi radikálnym a umierneným krídlom v HSĽS prebiehal až do vypuknutia SNP a bol hlavným vnútropolitickým rozporom v štáte.
K najväčším tragédiám politického režimu počas vojny patrí osud slovenských občanov židovskej národnosti a vierovyznania:
- spočiatku boli zbavení ľudských, občianskych a politických práv
- na šatách museli nosiť žltú šesťcípu hviezdu
- nesmeli vykonávať povolania v štátnej službe a vo verejnej správe, zdržiavať sa na verejných priestranstvách a v kultúrnych inštitúciách, voľne nakupovať, ani sa vzdelávať vo vyšších ako ľudových školách
Po vydaní tzv. Židovského kódexu 9. septembra 1941:
- boli zbavení majetku
- nesmeli sa voľne pohybovať
- boli sústredení do get
Sociálny problém ožobračených židov viedol vládu k podpísaniu dohody s nacistickým Nemeckom o vysídlení všetkých slovenských Židov na územie ríše – do Poľska. Nemecká vláda sa zaviazala, že sa o týchto slovenských občanov postará, za čo slovenská vláda zaplatila (!!!) 5000 SK za každého vyvezeného. Lenže tzv. „konečné riešenie židovskej otázky“ znamenalo v nacistickom slovníku ich vyvraždenie. Hlavné transporty odchádzali od marca do októbra 1942 za ponižujúcich a neľudských podmienok vo vagónoch pre dobytok. Proti konaniu slovenskej vlády protestoval aj Vatikán. Keď prenikli na verejnosť správy vyvražďovaní Židov v Poľsku, boli transporty zastavené. Po vypuknutí SNP boli zase obnovené. Toto bolo zákonitým vyústením nedemokratickej, rasistickej politiky radikálneho krídla HSĽS, ktoré ostalo spojené s nacistickým Nemeckom až do konca vojny a tým zdiskreditovalo SR v očiach povojnovej Európy.
3. od augusta 1944 do apríla 1945 – po vypuknutí povstanie prevzali rozhodujúcu moc mimo povstaleckého územia nemecké vojenské, politické a bezpečnostné orgány. Po potlačení povstanie sa Slovensko stalo až do konca vojny okupovanou krajinou so všetkými negatívnymi dôsledkami.

Slovenská armáda sa po boku Nemecka zúčastnila už v septembri 1939 útoku na Poľsko.