Po porážke Poľska dosiahla prinavrátenie území, ktoré stratila ČSR v roku 1920 a 1938. Aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v očiach Nemecka, Slovenská armáda bojovala aj proti ZSSR. Na jeho území sa sformovala Rýchla divízia, ktorá bojovala na východnom fronte až do roku 1943. Voči tejto vojne rástol odpor – od nechuti bojovať až po masový prechod na stranu ZSSR. K najväčšiemu prechodu došlo v októbri 1943 pri Melitopoli (2800 vojakov a dôstojníkov sa nechalo dobrovoľne zajať). Neskôr sa z nich sformovala 2. československá paradesantná brigáda nasadená v boji proti Nemecku v Karpatoch a počas SNP.


Československý odboj v zahraničí
Po zániku ČSR časť politikov našla azyl v Paríži a po porážke Francúzska v Londýne. Na čele londýnskej emigrácie stál bývalý čs. prezident Edvard Beneš, ktorý tu vytvoril československú exilovú vládu. Českí politici chceli obnoviť predvojnový centralistický štát. Slovenskí politici na čele s Milanom Hodžom a Štefanom Osuským chceli presadiť rovnoprávne samosprávne postavenie Slovenska v ČSR. V londýnskom odboji mali zastúpenie aj slovenskí komunisti – Vladimír Clementis. E. Beneš uzavrel 12. decembra 1943 v Moskve Zmluvu o priateľstve, pomoci a povojnovej spolupráci so Sovietskym zväzom. Benešovu iniciatívu mali podporiť čs. zahraničné vojenské jednotky. Tie sa formovali od roku 1939 najprv v Poľsku, neskôr sa v ZSSR sformovali čs. jednotky, ktoré sa rozrástli až do armádneho zboru, ktorého veliteľom bol Ludvík Svoboda.

Domáci politický odboj
Na Slovensku sa vytvorili 3 hlavné smery odboja:
1. komunistický – najlepšie organizovaný, ktorého ilegálnym tlačovým orgánom bol Hlas ľudu
2. sociálnodemokratický
3. občianskodemokratický
Odboj presadzoval obnovenie ČSR, lebo si uvedomoval, že len tak môže dosiahnuť podporu exilovej vlády a spojencov zo zahraničia. Všetky 3 odbojové prvky sa zhodli na tom, že štátoprávne postavenie Slovenska v obnovenej republike musí byť iné ako pred vojnou.
Významným medzníkom v odbojovom hnutí bolo zjednotenie rôznych prúdov, vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady a prijatie jej programového dokumentu Vianočná dohoda v decembri 1943. V SNR mal zastúpenie:
- občiansky odboj: Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko
- komunisti: Karol Šmidke, Ladislav Novomeský, Gustáv Husák
- neskôr SNR doplnili zástupcovia sociálnej demokracie a iných občianskych skupín
Cieľom SNR bol boj proti nacizmu a prevzatie moci na Slovensku. Prípravy povstania malo v rukách Vojenské ústredie na čele s pplk. Jánom Golianom.