Slovenská liga – zjednocovala Slovákov v USA (napr.: Štefan Osuský, Marko Daxner – vypracoval Memorandum Slovenskej ligy, v ktorom žiadal samourčovacie právo pre Slovákov = prvýkrát bola vyslovená myšlienka, že by sa S mohlo odtrhnúť od R-U). Slovenská liga spolu s Českým národným združením vypracovali dohodu o spoločnom postupe amerických Čechov a Slovákov v boji za národnú slobodu – Clevelandská dohoda (22. – 23. október 1915) – požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili do jedného štátneho celku s úplnou autonómiou Slovenska.
Aktivizovali sa aj Česi a Slováci v Rusku – v marci 1915 založili Zväz československých spolkov v Rusku.
Ciele ČS odboja v zahraničí:
1. koncentrovať všetky sily v zahraničí žijúcich Slovákov a Čechov na boj proti R-U a Nemecku
2. pracovať v dohodových krajinách a ovplyvňovať tamojšiu verejnú mienku a politikov, že vytvorenie ČS štátu je v ich záujme
3. vytvorenie politického orgánu, ktorý by zastrešoval všetky zahraničné krajanské spolky – keďže sily ČS zahraničného odboja boli značne rozptýlené, bolo nevyhnutné vytvoriť ústrednú organizáciu, ktorá by odboj riadila. Koncom roku 1915 prišiel do Paríža dôstojník francúzskej armády Milan Rastislav Štefánik. Tu sa zoznámil s Edvardom Benešom a nadviazal kontakt aj s T. G. Masarykom – vo februári 1916 sa rozhodli utvoriť Československú národnú radu v Paríži ako najvyšší orgán ČS odboja. Predsedom sa stal Masaryk, podpredsedami Štefánik a Josef Dűrich, tajomníkom bol E. Beneš.
4. presvedčiť veľmoci, aby povolili vytvárať ČS vojská – na podporu úsilí a aby aj zajatci mohli vstupovať do armády (v Rusku boli najväčšie možnosti na nábor). Organizáciou odboja v Rusku bol poverený J. Dűrich, ktorý však orientoval ČS hnutie v Rusku na reakčné monarchistické kruhy proti zámerom ČSNR – hrozil rozkol. Preto v lete 1916 odišiel do Ruska Štefánik a podarilo sa mu dosiahnuť zhodu medzi všetkými organizáciami, ktorá bola potvrdená koncom augusta 1916 Kyjevskou dohodou. J. Dűrich je však nedodržiaval a preto ho Štefánik začiatkom roku 1917 z ČSNR vylúčil. Cárska vláda ho však podporovala, čo bolo nepriaznivé pre organizovanie vojska. V marci 1917 v Rusku vypukla revolúcia, ktorá celú situáciu zmenila.
Víťazstvo Februárovej revolúcie v Rusku zaktivizovalo aj národnooslobodzovacie hnutie Čechov a Slovákov. Po smrti Františka Jozefa v novembri 1916 nastúpil na trón Karol I.
V politike českých politických strán došlo pod vplyvom ruských udalostí k radikálnej zmene od doterajšej prorakáskej politiky k nastoleniu požiadavky ČS samostatnosti. V polovici mája 1917 uverejnili českí spisovatelia manifest, ktorý bol výzvou nastolenia radikálnych národných požiadaviek.
Slovenská politika dodržiavala formálne vyhlásenú pasivitu.