referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nina
Nedeľa, 12. júla 2020
Veľká francúzska revolúcia
Dátum pridania: 07.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: easynka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 568
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 18m 20s
Pomalé čítanie: 27m 30s
 

Pád Bastily sa označuje za začiatok revolúcie.
Ústavodarné zhromaždenie dekrétom zo 4.8.1789 zrušilo všetky feudálne povinnosti a šľachtické výsady a 26.8.1789 prijalo Deklaráciu práv človeka a občana, ktorá obsahoval zrušenia stavov, rovnosť občanov pred zákonom, slobodu vyznania a presvedčenia.
V júni 1791 sa kráľ so svojou rodinou pokúsil o útek za hranice, ale bol odhalený a eskortovaný späť do Paríža. Čoraz populárnejšia sa stávala myšlienka odstránenia monarchie a vyhlásenia republiky.
13.9.1791 bola prijatá prvá francúzska ústava (vychádzala z deklarácie práv človeka a občana). Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Zákonodarnú moc malo vykonávať Zákonodarné zhromaždenie. Výkonná moc zostala kráľovi, ktorý ju mohol vykonávať prostredníctvom ním volených ministrov a mal tiež právo vetovať zákony prijaté Zákonodarným zhromaždením. Kráľ sa zmieril s realitou a všetky akty podpísal.
Zákonodarné Národné zhromaždenie (1791 – 1792)
V septembri 1791 sa uskutočnili voľby do Zákonodarného zhromaždenia (nahradilo Ústavodarné zhromaždenie). Na svojom prvom zasadaní sa zišlo 1.10.1791 – začala sa druhá etapa Francúzskej revolúcie.
V zákonodarnom zhromaždení zaujali miesta na pravej strane umiernení monarchisti (M. J. La Fayette) – prívrženci konštitučnej monarchie, miesta naľavo pripadli jakobínom (C. G. J. Danton, P. J. Marat) s republikánskou orientáciou.
Jakobíni neboli jednotní. Prívrženci umiernenejšieho krídla boli označovaní ako girondisti (Depard Girond), radikálneho republikánskeho krídla montagnardi (= hora, lebo v snemovni sedeli na najvrchnejších miestach).
Zákonodarné zhromaždenie sa neustále dostávalo do konfliktu s kráľom, ktorý ustavične využíval svoje právo veta. V auguste 1791 rakúsky i pruský panovník v pilnitzskej deklarácii (podpísaná na saskom zámku Pilnitz) vyhlásili, že obnovenie „poriadku“ vo Francúzsku je záujmom Európy. 20.4.1792 vypovedalo Francúzsko Rakúsku vojnu a začalo revolučnú expanziu, obdobie „vývozu revolúcie“. Na stranu Rakúska sa pridalo Prusko. Vypukla 1. koaličná vojna európskych monarchií proti Francúzsku. Trvala do roku 1797.
Porážky Francúzska v koaličnej vojne radikalizovali situáciu – vlády v Paríži sa zmocnila revolučná komúna sanscullotov (sans = bez, culotte = nohavice) – mestskej chudoby. 10.8.1792 vypukla vzbura Parížanov proti Zákonodárnemu zhromaždeniu. Uväznila kráľa aj s rodinou. Situácia donútila Zákonodarné zhromaždenie k vypísaniu volieb na základe všeobecného hlasovacieho práva do Konventu. Po Národnom (1789) a Zákonodarnom (1791) zhromaždení predstavoval konvent už tretí parlament.
Konvent (1792 – 1795)
Zišiel sa 21.9.1792, vyhlásil Francúzsko za „jedinú a nedeliteľnú Francúzsku republiku“, bolo to obdobie prvej Francúzskej republiky (1792 – 1799).
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ucebnice dejepisu, zbierky na prijimacie pohovory, lexikon svetovych dejin
Podobné referáty
Veľká francúzska revolúcia SOŠ 2.9477 936 slov
Veľká Francúzska revolúcia SOŠ 2.9878 2477 slov
Veľká francúzska revolúcia SOŠ 2.9589 787 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9614 6751 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9674 324 slov
Veľká francúzska revolúcia GYM 2.9265 1099 slov
Veľká francúzska revolúcia GYM 2.9736 343 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9813 445 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.