Pád Bastily sa označuje za začiatok revolúcie.
Ústavodarné zhromaždenie dekrétom zo 4.8.1789 zrušilo všetky feudálne povinnosti a šľachtické výsady a 26.8.1789 prijalo Deklaráciu práv človeka a občana, ktorá obsahoval zrušenia stavov, rovnosť občanov pred zákonom, slobodu vyznania a presvedčenia.
V júni 1791 sa kráľ so svojou rodinou pokúsil o útek za hranice, ale bol odhalený a eskortovaný späť do Paríža. Čoraz populárnejšia sa stávala myšlienka odstránenia monarchie a vyhlásenia republiky.
13.9.1791 bola prijatá prvá francúzska ústava (vychádzala z deklarácie práv človeka a občana). Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Zákonodarnú moc malo vykonávať Zákonodarné zhromaždenie. Výkonná moc zostala kráľovi, ktorý ju mohol vykonávať prostredníctvom ním volených ministrov a mal tiež právo vetovať zákony prijaté Zákonodarným zhromaždením. Kráľ sa zmieril s realitou a všetky akty podpísal.
Zákonodarné Národné zhromaždenie (1791 – 1792)
V septembri 1791 sa uskutočnili voľby do Zákonodarného zhromaždenia (nahradilo Ústavodarné zhromaždenie). Na svojom prvom zasadaní sa zišlo 1.10.1791 – začala sa druhá etapa Francúzskej revolúcie.
V zákonodarnom zhromaždení zaujali miesta na pravej strane umiernení monarchisti (M. J. La Fayette) – prívrženci konštitučnej monarchie, miesta naľavo pripadli jakobínom (C. G. J. Danton, P. J. Marat) s republikánskou orientáciou.
Jakobíni neboli jednotní. Prívrženci umiernenejšieho krídla boli označovaní ako girondisti (Depard Girond), radikálneho republikánskeho krídla montagnardi (= hora, lebo v snemovni sedeli na najvrchnejších miestach).
Zákonodarné zhromaždenie sa neustále dostávalo do konfliktu s kráľom, ktorý ustavične využíval svoje právo veta. V auguste 1791 rakúsky i pruský panovník v pilnitzskej deklarácii (podpísaná na saskom zámku Pilnitz) vyhlásili, že obnovenie „poriadku“ vo Francúzsku je záujmom Európy. 20.4.1792 vypovedalo Francúzsko Rakúsku vojnu a začalo revolučnú expanziu, obdobie „vývozu revolúcie“. Na stranu Rakúska sa pridalo Prusko. Vypukla 1. koaličná vojna európskych monarchií proti Francúzsku. Trvala do roku 1797.
Porážky Francúzska v koaličnej vojne radikalizovali situáciu – vlády v Paríži sa zmocnila revolučná komúna sanscullotov (sans = bez, culotte = nohavice) – mestskej chudoby. 10.8.1792 vypukla vzbura Parížanov proti Zákonodárnemu zhromaždeniu. Uväznila kráľa aj s rodinou. Situácia donútila Zákonodarné zhromaždenie k vypísaniu volieb na základe všeobecného hlasovacieho práva do Konventu. Po Národnom (1789) a Zákonodarnom (1791) zhromaždení predstavoval konvent už tretí parlament.
Konvent (1792 – 1795)
Zišiel sa 21.9.1792, vyhlásil Francúzsko za „jedinú a nedeliteľnú Francúzsku republiku“, bolo to obdobie prvej Francúzskej republiky (1792 – 1799).