(1800 – 1823).
Úspechy zabezpečili Napoleonovi obrovskú popularitu. Využil ju a v roku 1802 sa nechal plebiscitom (ľudovým hlasovaním) potvrdiť za doživotného konzula.
V máji 1803 prinútil Španielsko, aby mu odstúpilo Louisianu a predal ju USA (2 – násobné územie USA)
Nový občiansky zákonník Code civil z roku 1804 nahradil neprehľadnú spleť zákonov – potvrdil zrušenie feudálnych pomerov, uzákonil osobnú i náboženskú slobodu a rovnosť ľudí pred zákonom, ochranu súkromného majetku, právo občianskeho sobáša a rozvodu, senát ho schválil v marci 1804.
Po odhalení rojalistického (rojalisti – prívrženci monarchie) sprisahania využil Napoleon svoju autoritu a 18.5.1804 si nechal ľudovým hlasovaním, senátom, udeliť titul cisára. Korunovácia sa konala v Notre Dame. Napoleon donútil pápeža, aby sa zúčastnil obradu, prijal od neho pomazanie, ale korunovať sa ním nedal. Degradoval tak pápeža na prisluhovača svojej politiky.
Francúzsko sa opäť stalo monarchiou.
Cisárstvo (1804 – 1814)
V roku 1805 sa začala 3. koaličná vojna, v ktorej sa proti koalícii Francúzska, Španielska, Bavorska, Wűrttenberska a Bádenska postavilo Rakúsko, Rusko, Veľká Británia a Švédsko. Hneď na začiatku vojny po obkľúčení a zajatí Rakúšanov pri Ulme Napoleon obsadil Viedeň. V októbri 1805 sa odohrala námorná bitka pri Trafalgare, kde britské loďstvo pod vedením kapitána H. Nelsona zničilo veľkú časť francúzsko-španielskej flotily a zabezpečilo si tak námornú nadvládu.
Pre kontinentálne záležitosti však mala väčší význam bitka troch cisárov pri Slavkove v roku 1805, kde dosiahol cisár Napoleon veľké víťazstvo nad armádami rakúskeho cisára Františka II. a ruského cára Alexandra I. Vojnu ukončila mierová zmluva podpísaná v decembri 1805 v Bratislave (bratislavský mier). Rakúsko muselo Talianskemu kráľovstvu, ktoré bolo Napoleonovým výtvorom, odstúpiť Benátky, Istriu a Dalmáciu a zároveň uznalo Napoleona za talianskeho kráľa. Rakúsko stratilo aj časť svojich území v prospech Bavorska, Bádenska a Wűrttenberska. Francúzsko sa tak stalo najsilnejšou európskou veľmocou, Rakúsko stratilo svoj politický vplyv v Nemecku a Taliansku.
Pod Napoleonovým protektorátom sa v roku 1806 vytvoril Rýnsky spolok – spojenie 16 nemeckých ríšskych štátov. Cisár František II. bol donútený vzdať sa cisárskej koruny (ostal mu len titul dedičného cisára rakúska, ktorý prijal v roku 1804) a Svätá rímska ríša nemeckého národa zanikla.
V roku 1806 sa začala 4. koaličná vojna. Proti Francúzsku vystúpila koalícia Pruska, Saska, Brunšvicka a Saska-Weimarska.