Požiar v Moskve, skorý začiatok zimy a veľmi zlá situácia v zásobovaní vojska donútili Napoleona v októbri 1812 Moskvu opustiť. Ustupujúce vojsko trpelo hladom, epidémiami, zimou a neustálymi prepadmi ruských jednotiek. Po bitke na rieke Berezina sa stav Veľkej armády znížil na 30 tis. vojakov. Napoleon opustil svoje jednotky a náhla sa objavil v Paríži, aby zreorganizoval svoju otrasenú vládu.
Po správach o ruskej katastrofe francúzskej armády vypukla v roku 1813 vlna protifrancúzskych oslobodzovacích vojen. Najprv vyhlásilo vojnu Prusko, čoskoro sa k nemu pridalo aj Rakúsko a Bavorsko. V októbri 1813 sa pri Lipsku uskutočnila Bitka národov, najväčšia bitka v dovtedajších dejinách, ktorej sa zúčastnilo viac ako pol milióna vojakov. V trojdňovej bitke bol Napoleon I. porazený spojenými vojskami Ruska, Pruska a Rakúska. Dôsledkom bolo zrútenie francúzskeho panstva v Nemecku, rozpustenie Rýnskeho spolku, oslobodenie Holandska a severného Talianska.
V marci 1814 vstúpili jednotky spojeneckých vojsk Pruska, Rakúska, Ruska a Veľkej Británie do Paríža. Napoleon abdikoval z cisárskeho trónu, týždeň po vojenskej kapitulácii Paríža, vo Fontainebleau 6.4.1814 a ako exilové sídlo mu bol ponúknutý ostrov Elba. Vo Francúzsku sa utvorila dočasná vláda, ktorá povolala na trón Ľudovíta XVIII. v roku 1814, brata popraveného Ľudovíta XVI. V máji 1814 bol podpísaný parížsky mier. Obnovil hranice Francúzska z roku 1792, Veľká Británia získala Maltu a vrátila Francúzsku koloniálne územia v Afrike, Ázii a v Amerike. Signatári zmluvy sa vzdali vzájomných finančných pohľadávok a zaviazali sa vyslať svojich reprezentantov na viedenský kongres, na ktorom sa mali prerokovať ďalšie podrobnosti. Stodňové cisárstvo (1815)
Napoleon využil nezhody medzi veľmocami na Viedenskom kongrese, 26.2.1815 utiekol z Elby a 20.3.1815 sa vylodil vo Francúzsku. Kráľovské vojsko sa pridalo jeho stranu a otvorilo mu cestu do Paríža, kde obnovil na sto dní cisárstvo. Jeho návrat vyvolal obavy medzi spojencami, ktorí vytvorili novú protinapoleonskú koalíciu.
Napoleonova „stodňová vláda“ sa skončila jeho porážkou v bitke pri Waterloo 22.6.1815. Víťazstvo britsko-pruských vojsk pri Waterloo znamenalo konečnú porážku Napoleona Bonaparteho. Cisár Napoleon abdikoval po druhýkrát. 7.7.1815 vojská protinapoleonovskej koalície vtiahli do Paríža druhý krát.
Bol uzavretý druhý parížsky mier, na základe ktorého sa hranice Francúzska vrátili do stavu z roku 1790.
Napoleon zomrel na ostrove Sv.