referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Veľká francúzska revolúcia
Dátum pridania: 07.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: easynka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 568
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 18m 20s
Pomalé čítanie: 27m 30s
 
Príčiny, hlavné udalosti, výsledky a význam revolúcie. Napoleonova výbojná politika a Viedenský kongres.


Veľká francúzska revolúcia (1789-1794)
Francúzsko patrilo síce k rozvinutým krajinám, ale štát sa tu na rozdiel od osvietenských absolutistických krajín stal brzdou. Rozvoj hatil nielen dvor Ľudovíta XVI. (1779 – 1793), ale najmä privilegované stavy. Prvý stav tvorili zástupcovia kléru (duchovenstva). Cirkev ako celok bola vďaka desiatkom a obrovskému pozemkovému majetku najväčšou ťarchou spoločnosti.
Druhý stav predstavovala šľachta (tvorila asi 1,5% populácie).
Drahý štát a predstavitelia prvých dvoch stavov lipnúci na svojich výsadách boli hlavnými protivníkmi tretieho stavu (rodiacej sa buržoázie), ktorý zastupoval záujmy asi 96% obyvateľstva.
Ancien régime bol pred zrútením. Minister financií musel vyhlásiť štátny bankrot. Nákladná zahraničná politika a vysoké výdavky kráľovského dvora spôsobili, že štátny dlh za vlády Ľudovíta XVI. neúmerne vzrástol. Dane postihli nezámožné vrstvy obyvateľstva. Klérus a šľachta boli od daňových povinností oslobodené. Ústavodarné Národné Zhromaždenie (1789 – 1791)
5.5.1788 minister financií na príkaz kráľa rozhodol o zvolaní generálnych stavov, ktoré neboli zvolané 175 rokov, zhromaždenia kléru, šľachty a tretieho stavu. Kráľ chcel vyriešiť ekonomickú a politickú krízu v krajine. Mali však zasadnúť ešte podľa pôvodnej formulácie z roku 1614, t.j. šľachta a duchovenstvo mali mať po dvoch a tretí stav len jeden hlas (tretí stav žiadal zrovnoprávnenie svojich hlasov). Kým sa v máji 1789 generálne stavy zišli vo Versailles, rozpory medzi tretím stavom a dvoma privilegovanými stavmi ešte narástli. Presne 6 týždňov po ich zvolaní – 17.6.1789 – sa tretí stav vyhlásil za Národné zhromaždenie, ktoré malo reprezentovať vôľu národa. Panovník dal zatvoriť rokovaciu miestnosť tretieho stavu, preto 20.6.1789 poslanci prešli do tzv. Loptovej siene a prisahali, že sa nerozídu kým neprijmú ústavu. 24.6.1789 sa k nim pridala aj väčšina duchovenstva a deň na to aj časť šľachty. Kráľ ustúpil, a tak sa toto zhromaždenie pretvorilo na Ústavodarné národné zhromaždenie – 9.7.1789. Zasadanie Ústavodarného zhromaždenia (do októbra 1791) bolo prvým obdobím Francúzskej revolúcie.
14.7.1789 dobytím Bastily vyvrcholili ľudové nepokoje.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ucebnice dejepisu, zbierky na prijimacie pohovory, lexikon svetovych dejin
Podobné referáty
Veľká francúzska revolúcia SOŠ 2.9477 936 slov
Veľká Francúzska revolúcia SOŠ 2.9878 2477 slov
Veľká francúzska revolúcia SOŠ 2.9589 787 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9614 6751 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9674 324 slov
Veľká francúzska revolúcia GYM 2.9265 1099 slov
Veľká francúzska revolúcia GYM 2.9736 343 slov
Veľká Francúzska revolúcia GYM 2.9813 445 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.