Pravek ľudstva

Antropogenéza. Evolucionistická a kreacionistická teória vzniku človeka. Paleolit, mezolit, neolit. Doba bronzová a železná.


Pravek trval od 12 miliónov rokov p.n.l. až po objavenie písomných pamiatok (4. – 5.storocie – sumeri; 9.storocie – u nás). Je to najstaršie obdobie vo vývoji človeka:
1. ramapithecus (proconsul) – 12 mil rokov p.n.l., najstarší nález (v Etiópii) – lebka opice
2. australopithecus – 3 mil rokov p.n.l.
3. pithecantropus – 1,5 mil rokov p.n.l., pekinensis, sinensis – spoznal oheň
4. homo habilis = človek schopný – 2 mil rokov p.n.l.
5. homo erectus = človek vzpriamený – 500 tis rokov p.n.l.
6. homo sapiens = človek múdry – neandertálec – 300 – 70 tis rokov p.n.l.
7. homo sapiens sapiens – 30 tis rokov p.n.l.

Biologické zmeny:
- lebka - čelo (v dôsledku zväčšovania mozgovne)
- nos
- brada (dôsledok zmeny potravy)
- tvar chrupu: u človeka
u opice
- kostra – opica
človek
panvová kosť
- končatiny – ruka: u človeka sa predlžili prsty
noha: predlžila sa stehenná kosť, chodidlo má 2 klenby (opica má plochú nohu)

Prírodné podmienky:
- 4x zaľadnenie – glaciál (doba ľadová), žili mamuty a jaskynné medvede
- medzitým bolo oteplenie – interglaciál , vznikali:
1. jazerá, rieky – v dôsledku topenia ľadu
2. pohoria – v dôsledku zemetrasení

Charakteristika pravekej spoločnosti:
- Ramapithecus, Australopithecus
1. život v tlupe – prvotné osídlenie v jaskyniach, pod skalnatými prevysmi, v horách
- Pithecantropus
2. život v rode - osídlenie v dolinách a nížinách, najprv bola na čele matka – matriarchát, neskôr otec – patriarchát

Nálezy na našom území:
- Nález v travertínovom lome v Bánovciach pri Poprade – spred II. Svetovej vojny
- V Šali – pozostatky po neandertálcovi
- V Devínskej Novej Vsi

Periodizácia praveku
1. kameň = doba kamenná – je to najdlhšia doba v praveku
a) Paleolit – najväčšie zmeny vo vývoji človeka, základným problémom bola potrava. Človek ako všežravec sa živí mäsitou i rastlinnou potravou – živili sa tým, čo v prírode našli – lovili malé i veľké divé zvieratá, zbierali bobule, ovocie, korienky. Lov závisel od prírodných podmienok. Ľudia sa usádzali pri vodných tokoch – lovili ryby. Vytvárali si prechodné lovecké osady, žili a aj lovili v tlupách. Lovili muži, zvieratá im dávali potravu, odev… Ženy, deti, starci zbierali korienky, plody, bobule. Bol tu matriarchát.

Praveký človek mal veľký vzťah k prírode.
Umenie: Našli sa sochy žien – Venuše. Mali výrazné prsia. Našli sa maľby z oblasti stredozemného mora. Boli to maľby bizónov, mamutov, bola to súčasť loveckej mágie.
I. Starší paleolit – 3 mil – 250 tis rokov p.n.l… australopithecus, africanus, homo habilis. Živia sa mäsom, vyrábajú nástroje z kameňa – pazúrik, pri údere pazúrika o pazúrik vznikajú ostré hrany – pästný klin. Žijú v tlupe, lovia veľkú zver. Bývajú v jaskyniach, používajú oheň – studené obdobie. Stretávajú sa a dochádza k bojom medzi tlupami.
II. Stredný paleolit – 250 tis – 40 tis rokov p.n.l… neandertálci. Lovia mamutov. Dorozumievali sa článkovanou rečou. Žijú v jaskyniach a zakladajú oheň. Pracovné nástroje: škrabadlá, hroty, vrtáky, rydlá. Našiel sa hromadný hrob, tváre boli posypané prírodným farbivom.
III. Mladší paleolit – 40 tis – 8 tis rokov p.n.l… homo sapiens sapiens. Žijú v rodoch. Lov je kolektívny. Odievajú sa do kožušín, bývajú v jaskyniach, udržiavajú oheň. Je tu prirodzená deľba práca. Kamene sa strácajú, neskôr vyrábali nástroje z kostí.
b) Mezolit – 8 tis – 5 tis rokov p.n.l… Roztápa sa ľadovec, vznikajú rieky, jazerá. Nastala poľadová doba – holocén. Stavajú si obydlia, začali loviť ryby. Nástroje prispôsobili na lov rýb a lovenie menších zvierat. Začali vyrábať diaľkové zbrane – luky. Začali chovať domestikované zvieratá – pes, moriak. Tu umenie končí.
c) Neolit – 5 tis – 2 tis rokov p.n.l… Neolitická revolúcia – prechod od pasívneho k aktívnemu životu; prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu a chovu dobytka; prechod od prisvojovacieho k výrobnému hospodárstvu. Bola prvá spoločenská deľba práce, mala 2 etapy:
1, roľníci a pastieri 2, remeselníci
Najvhodnejšie podmienky boli v Malej Ázii, Egypte a na Cypre. V Európe bol mezolit – s príchodom kočovných kmeňov do strednej Európy sa začali pestovať rastliny a chovať dobytok. Začali upravovať pôdu: kypriť a páliť. Vzniklo nové náradie – kosák, kamenný mlynček. Začala výroba keramiky. Boli objavené tkané textílie. Nástroje boli brúsené, prevŕtané. Ľudia začali žiť inak. Usádzali sa na rovine pri vode, klčovali lesy, aby získali pôdu. Usadili sa na jednom mieste, budovali si domy, ktoré mali šírku 5 – 7 m a dĺžku 6 – 45 m. Bývala v nich veľkorodina – susedská občina. Matriarchát vrcholí.

Hospodárstvo bolo cyklické, snažili sa domestikovať aj iné zvieratá – ošípané, kozy, ovce, neskôr v Ázii kone a hovädzí dobytok. Posúvali sa okolo úrodnej pôdy. Náboženstvo sa vyznačuje niekoľkými kultmi – kult matky, zeme, hôr, slnka. Umenie: Našli sa sošky žien a zdobená keramika – vypichovaná, lineárna, volútová, vlnovková (boli z mokrej hliny), maľovaná (z pálenej hliny). Našli sa aj zvoncové poháre (prvé medené dýky). Praveká spoločnosť:
1. Začiatok: Na začiatku žili v tlupách, neskôr žili v rodoch. Je založená na tom, že všetko je spoločné. Ženy sú nadradené mužom.
2. Vrchol: Vrchol je v neolite. Dochádza k nadvýrobe, k diferenciácii.
3. Rozpad: Diferenciácia je veľmi rozšírená – majetková i spoločenská.

2. kov = doba bronzová – 2 tis – 800 p.n.l… Prvá medená a bronzová výroba sa začala v Prednej Ázii v 5. – 4. tis p.n.l. Do Európy prenikla v 3. tis p.n.l. Od polovice 2. tis bola najväčšia výroba. Keď bolo obilia dostatok, začali sa vymieňať výrobky za obilie. Boli tri vrstvy ľudí:
1. pastier
2. roľník
3. remeselník
Boli medzi nimi majetkové rozdiely. Kovy sa najskôr spracúvali v rodinách, neskôr vznikali remeslá a s nimi i obchod na veľké vzdialenosti.
a) Staršia doba bronzová – 2 tis – 1,5 tis p.n.l…
I. Únetická kultúra – siahala od rieky Váh po Nemecko a od Poľska po rieku Dunaj
II. Maďarská kultúra – Maďarovce, na juhu Slovenska, šírila sa z juhovýchodu (Grécka) a z južných (balkánskych) oblastí. Našla sa tu keramika, kov a aj zlaté šperky. Obchodovali s Mezopotámiou.
b) Stredná doba bronzová – 1,5 tis – 1200 p.n.l…
Mohylový ľud – pastieri, kočovníci. Náčelníkov pochovávali do plne vybavených hrobov – mohýl. Hroby boli roztrúsené (kočovníci, pred ich príchodom u nás hroby neboli). Hroby:
1. kostrové (celé kosti)
2. žiarové (spopolnené a nezhorené kosti)
Mohylový ľud odrezal unetickú kultúru od medi a Slovensko od cínu.
c) Mladšia doba bronzová – 1200 – 700 rokov p.n.l…
I. Ľud popolnicových polí - nachádzajú sa tu len žiarové hroby, je to lužický ľud, ktorý prichádza z Poľska. Svojich mŕtvych spaľovali, ukladali do urien a pochovávali na posvätné polia. V okolí polí sú nálezy opevnených sídlisk (hradísk), stavali sa valy proti lúpežným pastierskym kmeňom. Boli to poľnohospodári. Pád lužického ľudu zapríčinilo udomácnenie železa.

V Egejskej oblasti stredozemného mora bolo železo známe už okolo roku 1200 p.n.l., u nás až v roku 700 p.n.l.
II. Podunajský ľud popolnicových polí
3. železo = doba železná
a) Staršia doba železná – hallstattská – 700 – 400 p.n.l… Vyznačuje sa zdokonaľovaním zbraní. Vznikali ozbrojené družiny, ktoré prepadávali roľníkov. Vzniká šľachta. Našlo sa veľa kniežacích hrobov (veľa pokladov). Na niektorých miestach sa rody rozpadli, menia sa na kmene, ktoré sa spájajú do kmeňových zväzov, ktoré boli základom štátu. Rozvíjala sa ekonomika a obchod. Začali vyrábať hrivnu – polotovar. Pastieri – predavači sa stali šíriteľmi poznatkov o spracovaní železa.
b) Mladšia doba železná – laténska – 400 – 0 p.n.l… Zo západnej Európy prichádzajú Kelti. Boli vyspelí, pôvodne pochádzali z Francúzska. Voláme ich Galovia. Z Francúzska ich vyhnali Rimania. Našli sa kostrové hroby bojovníkov. Budovali oppidá (osady), boli dobrí remeselníci, ovládali drobné umelecké kováčstvo. Vyrábali železnú kosu, existovalo sklo, email, ručný kamenný mlynček. Razili zlaté a strieborné mince, prvá mincovňa bola v Bratislave (biatek – minca). V Čechách boli Bójovia, na Slovensku – Volkovia, Búry, Osy, Kotíni.

Vývoj človeka – hominizácia:
Antropogenéza – proces vzniku, utvárania a vývinu človeka ako biologickej a spoločenskej bytosti; trval niekoľko miliónov rokov. Zahrnuje dlhé obdobie vývinu človeka od pôvodného živočíšneho druhu až k dnešnému človeku. Človek sa vyvíjal až v štvrtohorách.
Hominizácia – proces poľudštenia, podľa dnešných poznatkov začal pred 14 mil rokov. Základnými javmi tohto procesu sú vzpriamenie postavy, vývin ruky ako orgánu práce, ústup zvieracieho vzhľadu, zväčšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky.
1. evolucionistická teória vzniku človeka – Charles Darwin – človek je z nižších druhov.
2. kreacionistická teória vzniku človeka – človeka stvoril Boh.

Zdroje:

ucebnice dejepisu -