Antropogenéza. Evolucionistická a kreacionistická teória vzniku človeka. Paleolit, mezolit, neolit. Doba bronzová a železná.


Pravek trval od 12 miliónov rokov p.n.l. až po objavenie písomných pamiatok (4. – 5.storocie – sumeri; 9.storocie – u nás). Je to najstaršie obdobie vo vývoji človeka:
1. ramapithecus (proconsul) – 12 mil rokov p.n.l., najstarší nález (v Etiópii) – lebka opice
2. australopithecus – 3 mil rokov p.n.l.
3. pithecantropus – 1,5 mil rokov p.n.l., pekinensis, sinensis – spoznal oheň
4. homo habilis = človek schopný – 2 mil rokov p.n.l.
5. homo erectus = človek vzpriamený – 500 tis rokov p.n.l.
6. homo sapiens = človek múdry – neandertálec – 300 – 70 tis rokov p.n.l.
7. homo sapiens sapiens – 30 tis rokov p.n.l.

Biologické zmeny:
- lebka - čelo (v dôsledku zväčšovania mozgovne)
- nos
- brada (dôsledok zmeny potravy)
- tvar chrupu: u človeka
u opice
- kostra – opica
človek
panvová kosť
- končatiny – ruka: u človeka sa predlžili prsty
noha: predlžila sa stehenná kosť, chodidlo má 2 klenby (opica má plochú nohu)

Prírodné podmienky:
- 4x zaľadnenie – glaciál (doba ľadová), žili mamuty a jaskynné medvede
- medzitým bolo oteplenie – interglaciál , vznikali:
1. jazerá, rieky – v dôsledku topenia ľadu
2. pohoria – v dôsledku zemetrasení

Charakteristika pravekej spoločnosti:
- Ramapithecus, Australopithecus
1. život v tlupe – prvotné osídlenie v jaskyniach, pod skalnatými prevysmi, v horách
- Pithecantropus
2. život v rode - osídlenie v dolinách a nížinách, najprv bola na čele matka – matriarchát, neskôr otec – patriarchát

Nálezy na našom území:
- Nález v travertínovom lome v Bánovciach pri Poprade – spred II. Svetovej vojny
- V Šali – pozostatky po neandertálcovi
- V Devínskej Novej Vsi

Periodizácia praveku
1. kameň = doba kamenná – je to najdlhšia doba v praveku
a) Paleolit – najväčšie zmeny vo vývoji človeka, základným problémom bola potrava. Človek ako všežravec sa živí mäsitou i rastlinnou potravou – živili sa tým, čo v prírode našli – lovili malé i veľké divé zvieratá, zbierali bobule, ovocie, korienky. Lov závisel od prírodných podmienok. Ľudia sa usádzali pri vodných tokoch – lovili ryby. Vytvárali si prechodné lovecké osady, žili a aj lovili v tlupách. Lovili muži, zvieratá im dávali potravu, odev… Ženy, deti, starci zbierali korienky, plody, bobule. Bol tu matriarchát.