referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Európa v období vrcholného stredoveku
Dátum pridania: 07.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: easynka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 803
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 0s
Pomalé čítanie: 18m 0s
 
Proces utvárania centralizovaných monarchií v Anglicku a Francúzsku, storočná vojna. Príčiny a dôsledky feudálnej rozdrobenosti v Nemecku a Taliansku. Vývoj vo východnej Európe


Vrcholný stredovek: medzi rokom 1100 a obdobím veľkej morovej epidémie(čierna smrť - 1348-1352). Vo vrch. stredoveku historický vývoj európskych a Európe blízkych civilizácií predurčil ich dnešnú podobu. V tomto obd. sa zvýšila produktivita ekonomiky. V poľnohospodárstve sa zavádzajú výkonnejšie nástroje. Hromadne sa zavádza trojpoľný systém. Vznikajú mestá ako strediská remeselnej výroby i obchodu.
Na čele štátu stojí panovník, kt. spolu so stavmi majú v rukách moc. Na moci sa podieľajú už aj stavovské snemy, v kt. sa začína uplatňovať aj meštianstvo. Koncom raného stredoveku zápasila väčšina štátov z rozdrobenosťou. Niekde sa podarilo ju prekonať (Angl., Fr.), inde pretrvávala až do modernej doby (Tal., Nem.)
V 11.-13. st. vzniká spoločnosť nazývaná stavovská monarchia. Cieľom panovníkov v boji o vládnu moc bolo nastolenie centralizovanej monarchie, feudálni páni sa usilovali o stavovskú monarchiu, kde by získali význ. podiel na riadení štátu. Na moci v štáte sa podieľali panovník a stavy, reprezentované stavovským snemom (Ríšsky snem, Sejm, Parlament, Generálne stavy). Súperenie svetskej moci s cirkvou o primárne postavenie v spoločnosti. Cirkev vyhlasovala, že zastupuje božskú moc na Zemi. Svetskí panovníci, spočiatku reprezentovanými rímskonemeckými cisármi, potom francúzskym kráľom sa k cirkevným hodnostárom správali ako k štátnym úradníkom. Predmetom sporu bol boj o uvádzanie do cirkevných úradov svetskou mocou = boj o investitúru. Skončil v r. 1122 kompromisom, uzavretím Wormského konkordátu, kt. v podstate znamenal víťazstvo cirkvi. Váhu katolíckej cirkvi dokumentujú i križiacke výpravy. Ich prvotným cieľom bolo oslobodiť Boží hrob od neveriacich. Svoj pôvodný cieľ nedosiahli. Križiacke výpravy
Podnet dal pápež Urban II.(1088-1099), kt. v 1095 na synodách v Piacenze a Clermonte vyzval kresťanov, aby oslobodili Boží hrob. Prvá križiacka výprava (1096-1099) – vyvrcholila dobytím Jeruzalema v 1099 a utvorením kresťanského Jeruzalemského kráľovstva(1100-1187). Formálne od neho záviseli kniežatstvá: edesské, antiochijské, tripolské. Druhá križiacka výprava (1147-1149) príčinou bol pád Edessy. Výprava skončila fiaskom. R.1187 padol Jeruzalem. Pod vplyvom tejto udalosti bola zvolaná
Tretia križiacka výprava (1189-1192) – Jeruzalemské kráľovstvo sa obnoviť nepodarilo.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ucebnice dejepisu, lexikon svetovych dejin
Podobné referáty
Európa v období vrcholného stredoveku SOŠ 2.9540 3294 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.