referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Tridsaťročná vojna
Dátum pridania: 07.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: easynka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12.1
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 20m 10s
Pomalé čítanie: 30m 15s
 
Expanzia Habsburgovcov. Protihabsburské povstania v Uhorsku a v českých krajinách. Priebeh tridsaťročnej vojny, vestfálsky mier, dôsledky.


Obdobie novoveku v našich dejinách charakterizuje viacero dôležitých faktorov. Uhorsko sa na 4 storočia stáva súčasťou obrovskej habsburskej ríše, kt. bola v podstate konglomerátom krajín na rozličnom stupni spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho vývoja. Habsburská dynastia sa celý čas pokúšala vybudovať aspoň čiastočnú vnútornú jednotu svojho súštátia. To znamenalo okliešťovanie výsad privilegovaných vrstiev. Využívajúc zahraničnopolitickú situáciu, uhorská šľachta vystupovala proti snahám panovníckeho dvora, ako napr. v 15-ročnej i 30-ročnej vojne. Pod rúškom náboženskej slobody sa usilovala uhájiť si stavovské výsady a privilégiá. Rekatolizácia – spôsob obracania protestantského obyvateľstva na katolícku vieru, pri ktorom sa popri prevládajúcich misijných metódach používali aj násilné metódy. Rekatolizačný proces začal v 17.st., keď sa do protireformácie zapojila kráľovská a zemepánska vrchnosť a chcela podľa feudálneho práva cuius regio eius religio donútiť poddaných, aby prestúpili na vieru svojho patróna. Rekatolizácia dosiahla vrchol v 2.pol. 17.st., keď v rokoch 1659 –1681 protestantom odobrali 888 kostolov a zlikvidovali cirkevné zbory. 6. januára 1604 cisársky veliteľ a hornouhorský generál J.B.Belgiojoso násilne odobral košický Dóm sv. Alžbety evanjelikom a odovzdal ho tamojším katolíkom. Súčasne nariadil vypovedať všetkých evenjelických kňazov z Košíc. K obdobným rekatolizačným zákrokom na podnet cisárskeho dvora a katolíckej hierarchie pristúpili aj v ostatných slobodných kráľovských mestách.
1. mája 1604 Rudolf II. (I.) odmietol potvrdiť náboženské slobody požadované uhorským snemom a nerešpektujúc snem, nariadil dodržiavanie dovtedajších protireformačných zákonov, čo vyvolalo veľkú nevôľu protestantskej časti šľachty. 1576 – 1612 – rímskonemeckým cisárom, uhorským (do 1608) a českým (do 1611) kráľom sa stal najstarší syn Maximiliána II. - Rudolf II. (I.). Jeho vláda je poznačená stupňujúcim sa náboženským napätím. Bol nadšeným zberateľom umeleckých predmetov. Čoraz častejšie trpel duševnými poruchami a nakoniec bol prinútený vzdať sa vlády v Uhorsku, Rakúsku a napokon aj v Čechách. Bočkajovo povstanie (1604 – 1606) – prvé stavovské povstanie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ucebnice dejepisu, lexikon svetovych dejin
Podobné referáty
Tridsaťročná vojna SOŠ 2.9619 843 slov
Tridsaťročná vojna SOŠ 2.9319 578 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.