Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Nizozemská a anglická buržoázna revolúcia
Dátum pridania: | 07.08.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | easynka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 037 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.5 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 14m 10s |
Pomalé čítanie: | 21m 15s |
Prevažuje tu katolícka viera. Odpadal motív boja proti protestantizmu. Šľachta sa bála vstúpiť do boja – obavy o feudalizmus. Prestali bojovať. Provincie vytvorili radu, na čele ktorej nebol ani jeden zo 17-tich miestodržiteľov. Kráľ menoval za zodpovednú svoju sesternicu Margitu Parmskú, nemanželskú dcéru Karola V.
Priebeh
Revolúcia začala v roku 1565, keď po dohode 17-tich miestodržiteľov sa rozhodlo, že budú s Filipom II. rokovať (gróf Egmond, admirál Hoorn, Viliam Oranžský). Filip II. bol neprípustný, nebol ochotný s nimi rokovať osobne, jednala s nimi Margita Parmská (podľa inštrukcií Filipa II. – zdržovať a nič nesľubovať). Za jej pôsobenia sa odpor v Nizozemsku vystupňoval. Keď boli požiadavky vysokej šľachty, vedenej Viliamom Oranžským, utvoril sa v roku 1565 v Brede zväz opozičnej šľachty. V roku 1566 predstavitelia šľachty odovzdali v Bruseli miestodržiteľke petíciu Margite Parmskej, v ktorej žiadali dodržiavanie starých práv šľachty a protestovali aj proti inkvizícii a španielskemu útlaku. Snaha o rekatolizáciu v nizozemských provinciách viedla k divokému obrazoboreckému hnutiu, ktoré vypuklo v roku 1566 – ničenie a plienenie kostolov). Filip II. sa rozhodol v Nizozemsku energicky zasiahnuť. Odvolal miestodržiteľku a na jej miesto vymenoval Fernando Alvarez de Toledo, vojvodu z Alby, ktorý v auguste 1547 na čele 10-tisícovej armády vtiahol do Bruselu. Kruto zasiahol proti opozícii, rozpútal teror, ktorého súčasťou bolo aj zriadenie zvláštneho súdu – „krvavej rady“, ktorý v priebehu dvoch rokov odsúdil na smrť 8000 ľudí (v roku 1568 – poprava Egmonda a Hoorna).
Represálie iba vystupňovali všeobecný odpor. Ozbrojené skupiny lesných a námorných gézov (z franc. gueux – žobrák) začali proti Španielom partizánsku vojnu aj vďaka podpore Anglicka a Nemecka. Viliam Oranžský odišiel do Francúzska, kde za peniaze získal vojakov – žoldnierov. V roku 1569 sa vrátil do Nizozemska a chcel pomôcť lesným gézom – neúspešne, musel zase ujsť aj so žoldniermi. To upevnilo hrôzovládu – zaviedla sa španielska obchodná daň alkabala (na každý tovar) – 5 – 10%.
V roku 1572 sa morskí gézovia zmocnili mesta Brielle v ústí Rýna a dali tak znamenie na všeobecné povstanie v severných provinciách. Viliam Oranžský sem dopravil žoldnierov. V pozemnom boji boli oslobodené od Španielska okrem oblasti okolo pevnosti aj ďalšie oblasti. Španielskou odpoveďou bolo zničenie dôležitých európskych bánk v Antverpách. Vládu postupne preberal Amsterdam.
Zdroje: ucebnice dejepisu, prirucky, lexikon