presbyteriáni, nepriatelia cirkevnej organizácie, reprezentujúcej absolutizmus. Žiadali, aby cirkev spravovali volení presbytri. Mali podporu bankárov a obchodníkov, teda bohatších vrstiev.
Od nich naľavo stáli v parlamente tzv. independenti, ktorí boli prívržencami slobody vyznania a neuznávali ani presbyteriánsky systém cirkevnej organizácie. Ich oporu tvorilo stredné a nižšie meštianstvo.
Občianska vojna medzi oboma tábormi vypukla 22. augusta 1642. Kráľ sa opieral o severné a západné časti Anglicka, zvyšky katolíckej šľachty a anglikánsku cirkev. Na strane parlamentu stáli predovšetkým rôzne náboženské a sociálne skupiny. Boli označované aj ako puritánske, pretože ich spoločnou snahou bola očista cirkvi a mravov (lat. puritas – čistota). Radikálnejšou zložkou puritánov boli independenti (nezávislí), usilujúci sa o nezávislosť od cirkevnej a svetskej moci. Ďalšiu skupinu tvorili presbyteriáni, prívrženci reformného Kalvínovho učenia, ktorých cieľom bola slobodná a demokratická správa cirkevných zborov. Presbyteriáni na konci roku 1643 uzavreli spojenectvo so škótskymi presbyteriánmi, odstránili starú cirkevnú organizáciu.
V prvom období občianskej vojny mali prevahu kráľovské vojská, v októbri 1642 v bitke pri Edgehille zvíťazili kráľovské vojská, ale iniciatíva postupne prešla na stranu armády parlamentu, vedenú Oliverom Cromwellom a Thomasom Fairfaxom. 2. júna 1644 dosiahla v bitke pri Marston Moore rozhodujúce víťazstvo nad kráľom, ktorý bol nútený utiecť do západného Anglicka. Kráľ bol porazený aj 14. júna 1645 v bitke pri Naseby a nútený utiecť do Škótska. V roku 1647 vydali Škóti anglického kráľa parlamentu. Vo víťaznom tábore nastali nezhody medzi radikálnejšími a umiernenejšími skupiny. V chaose občianskej vojny vzniklo hnutie levellerov – rovnostárov, ktorý vytvorili návrh ústavy, v ktorej sa snažili o rozšírenie politických práv jednotlivca, vyčlenila sa z nich skupiny diggerov (kopáčov) presadzujúcich dokonca majetkovú rovnosť. Zmätky spôsobené bojom rôznych skupín kráľ využil a v novembri 1646 ušiel na ostrov Wight, kde podpísal spojeneckú zmluvu so Škótmi a s ich pomocou začal ozbrojený boj proti parlamentu. V júli 1648 vtrhol do Anglicka so svojou škótskou armádou. Presbyteriánski členovia parlamentu s ním začali rokovať. Nezrovnalosti medzi independentmi a levellermi sa rýchlo odstránili. Rázny zásah Cromwella zmaril poslednú nádej Karola I. na víťazstvo. V decembri 1648 Oliver Cromwell obsadil Londýn a skoncoval s presbyteriánskou opozíciou (80 presbyteriánov bolo z parlamentu vylúčených, ďalších 60 utieklo).