Kráľa zajali, Najvyšší súdny tribunál zriadený parlamentom ho odsúdil na smrť a 30. januára 1649 bol v Londýne popravený. Monarchia i snemovňa lordov bola zrušená a 19. mája 1649 sa Anglicko stalo republikou.
V tom istom mesiaci povstali levellerské pluky, ktoré žiadali prepustenie svojich vodcov z väzenia, rozpustenie parlamentu a nové voľby. Cromwell povstanie potlačil a vodcov povstania dal popraviť. Zreorganizované povstalecké pluky odišli do Írska, ktoré sa postavilo proti novému režimu. Írske povstanie bolo kruto potlačené a v roku 1650 bol celý ostrov znova pod anglickou nadvládou. Porážkou sa skončili aj snahy Škótska o samostatnosť. V roku 1651 bol vydaný zákon o moreplavbe – tzv. navigačné akty – ktorý povoľoval dovážať tovar do Anglicka len anglickým lodiam alebo lodiam krajín, v ktorých tovar vyrobili. Zákon bol zameraný proti nizozemským obchodníkom. V roku 1652 sa preto začala prvá anglicko-holandská vojna, ale Holandsko nakoniec v roku 1654 tento zákon uznalo. 16. decembra 1653 vyhlásila anglická armádna rada tzv. Instrument of Government, prvú písanú ústavu Anglicka a Oliver Cromwell bol vymenovaný za lorda protektora, čím získal postavenie monarchu. Podľa ústavy mal mať legislatívnu moc parlament, ale už v roku 1655 ho Cromwell rozpustil a vládol sám. Svojimi vojenskými úspechmi a hospodárskou politikou vytvoril základy premeny Anglicka na námornú, koloniálnu a obchodnú veľmoc.
Po smrti Olivera Cromwella (1658) boli politické pomery v krajine nejasné. Generál z obdobia občianskej vojny, George Monck, rokoval s Karolom II. Stuartom, synom popraveného Karola I. o znovunastolení monarchie. Karol II. (1660 – 1658) vydal tzv. bredskú deklaráciu, v ktorej sľúbil potvrdenie zmien vlastníckych, cirkevných a náboženských pomerov z roku 1649 a že nebude prenasledovať povstalcov, s výnimkou vodcov povstania. Parlament deklaráciu schválil a Anglicko sa stalo znova monarchiou.
Po smrti Karola II. (1685) nastúpil na trón jeho brat Jakub II. (1685 – 1688), ktorý v roku 1672 prestúpil z protestantskej viery na katolícku. Jeho rekatolizačné opatrenia viedli v anglikánskom Anglicku k nepokojom. Snažil sa vládnuť absolutisticky, a tak parlamentná opozícia povolala na trón oranžského princa Viliama III. Oranžského, holandského miestodržiteľa, ktorý sa nekrvavou cestou stal kráľom Anglicka. Jakub II. bol nútený utiecť do Francúzska. Tento štátny prevrat nazývame Slávna revolúcia. Viliam III. (1688 – 1702) podpísal Bill of Rights a Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou. Viliam III.