referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Nizozemská a anglická buržoázna revolúcia
Dátum pridania: 07.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: easynka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 037
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 14m 10s
Pomalé čítanie: 21m 15s
 
Nizozemská revolúcia (1565 – 1608)
V roku 1608 vznikla Nizozemská republika. Nizozemsko sa rozkladalo na území Belgicka, Luxemburska a Holandska. 5. januára 1477 uzavrel Maximilián Habsburský manželstvo s Máriou, dedičkou zosnulého Karola Smelého, burgundského vojvodu, ktorá do manželstva priniesla ako veno Nizozemsko. Vládli tu Habsburgovci (100 rokov predtým získali španielsky trón – Nizozemsko bolo súčasťou španielskej koruny, bolo pod španielskou nadvládou). Po objavení Ameriky malo Španielsko ekonomické a hospodárske problémy (inflácia), hodnota tovaru klesala, pretože bolo málo peňazí – Španieli vykorisťovali nizozemské oblasti.
V prvej polovici 16. st. bolo Nizozemsko najvyspelejšou krajinou ríše Habsburgovcov (rozvoj remesiel, obchodu, námorného obchodu, finančníctva, rybolovov – slané haringy, v roku 1531 bola v Antverpách otvorená prvá burza). V roku 1556 sa cisár Karol V. Habsburský (1519 – 1556), ktorý bol od roku 1516 aj španielskym kráľom, vzdal moci. Jeho syn španielsky kráľ Filip II. (1556 – 1598) nastolil v Nizozemsku, kde sa šíril protestantizmus, tvrdý kurz – prenasledovanie protestantov, inkvizícia, hospodárske vykorisťovanie Nizozemska zo strany chudobného a málo rozvinutého Španielska.
Nizozemsko sa v prvej polovici 16. st. skladalo zo 17 provincií so stavovskou autonómiou – spájala ich len osoba Habsburského panovníka. Filip II. sa pokúsil o obmedzenie stavovských slobôd. Proti jeho snahám sa v Nizozemsku postavila rovnako vysoká katolícka šľachta, ako aj meštianstvo a slobodní roľníci najmä zo severného Nizozemska.
Na čele provincie stál miestodržiteľ (hlavný správca) – bolo ich 17. Provincie mali rôzne stupne rozvoja, a teda rôzny prístup k boju so Španielmi:
1. severné oblasti – Holland, Zeeland, Utrecht – močaristá pôda (povrch nižší ako hladina mora, museli stavať odvodňovacie kanále) – bola tu malá úroda, obyvateľstvo nemohlo vyžiť z poľnohospodárstva. Bol tu rybolov, obchod, remeslo (stavali lode, ktoré požičiavali za peniaze Angličanom). Väčšina obyvateľov prijala reformácie – moderné náboženstvo, katolicizmus nemal kto podporovať. Keďže tu bolo málo úrodnej pôdy, bola tu malá šľachta. Prevažovalo tu protestantské náboženstvo (kalvinizmus, novokrstenci – cirkev, ktorá ako jediná prijímala do radov cirkvi ako dospelých). Boli vydieraní Španielmi.
2. južné oblasti – Belgicko, Burgundsko – je tu dostatok pôdy, takže aj šľachta. Remesiel je tu dosť málo, obyvatelia sú poddaní – pracujú na poli.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ucebnice dejepisu, prirucky, lexikon
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.