Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenské národné obrodenie
Dátum pridania: | 07.08.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | easynka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 088 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13.7 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 22m 50s |
Pomalé čítanie: | 34m 15s |
podporoval rozvoj domácich jazykov, prostredníctvom, ktorých mali kňazi šíriť osvietenské reformy medzi ľuďmi, slovenskí študenti si založili Krúžok vlasteneckých filológov. Tu sa zrodilo bernolákovské hnutie.
Prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny sa stal Anton Bernolák, študent generálneho seminára na výchovu katolíckych kňazov v Bratislave. V roku 1787 vydal základné jazykovedné dielo Filologicko-kritická a rozprava o slovenských písmenách. Onedlho vyšli ďalšie jeho jazykovedné práce: Slovenská gramatika, O pôvode slovenských slov a 5-rečový Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí. Bernolákova kodifikácia vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny, jazyka vzdelancov na Trnavskej univerzite, ktorú doplnil o prvky zo stredoslovenskej oblasti.
Slovenské učené tovarišstvo
Bernolákovci založili v roku 1792 v Trnave Slovenské učené tovarišstvo. Predsedom spolku bol Anton Bernolák, tajomníkom a pokladníkom Juraj Fándly. Cieľom spolku bolo vydávať osvetové a náboženské knihy v bernolákovskom jazyku. Vydal 11 titulov kníh a 20 zväzkov. Mal svoje pobočky, tzv. pobočné stánky vo viacerých regiónoch Slovenska, prevažne v biskupských sídlach.
Najaktívnejším členom spolku a zároveň najplodnejším spisovateľom bol Juraj Fándly, farár v Naháči. V práci Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom podporil osvietenské a cirkevné reformy Jozefa II., čím si získal nemálo kritikov aj v rámci katolíckej cirkvi. Vo svojich osvetových spisoch (Zelinkár, Včelár, Piľní, domajší a poľní hospodár) sa snažil zlepšiť sociálne postavenie roľníkov. Aktivitu bernolákovcov utlmili na začiatku 19. st. nepriaznivé vnútropolitické a zahraničnopolitické udalosti (napoleonské vojny, nástup absolutizmu). Navyše onedlho zomreli dve najvýznamnejšie osobnosti – Bernolák a Fándly. Aktivita bernolákovcov sa opäť rozvinula na začiatku 20. rokov 19. st.
Prvý slovenský spisovný jazyk – bernolákovčinu – používala časť katolíckych vzdelancov až do 50. rokov 19.st.
Evanjelickí vzdelanci a jazyková otázka
Inú koncepciu ako bernolákovci zastávali evanjelickí vzdelanci. Evanjelici používali biblickú češtinu v cirkevnom a literárnom živote. Na rozdiel od bernolákovcov nevytvorili jednotné centrum. Evanjelickí osvietenci úzko spolupracovali českého národného hnutia, predovšetkým s Josefom Dobrovským.
Juraj Ribay, Ján Hrdlička a Ondrej Plachý založili v roku 1785 v Banskej Bystrici Slovanskú spoločnosť. Spolok vydával mesačník Staré noviny literního umění a združoval evanjelických vzdelancov.
Zdroje: ucebnice dejepisu, lexikon, prirucky
Podobné referáty
Slovenské národné obrodenie | SOŠ | 2.9773 | 411 slov | |
Slovenské národné obrodenie | SOŠ | 2.9757 | 1513 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9357 | 2137 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9527 | 927 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9754 | 825 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9883 | 199 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 3.0080 | 553 slov |