V roku 1841 v Sobotišti vznikol divadelný spolok Slovenské národné divadlo v Stolici nitrianskej, ktorý viedol Samuel Jurkovič.
Významnú úlohu pri šírení osvety malo vydávanie kalendárov a lacných kníh (Gašpar Fejérpataky – Belopotocký, Karol Kuzmány, profesor Juraj Palkovič).
3. TRETIA ETAPA (1835 – 1848) – prekonanie jazykovej náboženskej roztrieštenosti Slovákov sa podarilo až tretej, štúrovskej generácii vzdelancov, ktorá sa zamerala na sociálne pozdvihnutie ľudových vrstiev. Od bernolákovcov prijala ideu národnej svojbytnosti Slovákov a kodifikovala nový spisovný jazyk.
Zlé sociálne pomery v Uhorsku viedli k veľkému roľníckemu povstaniu na východnom Slovensku. V tejto atmosfére sa sformovala nastupujúca generácia slovenských národovcov. Príslušníci tejto generácie sa inšpirovali hnutím „Mladá Európa“, ktorého cieľom bola zmena absolutistických režimov a demokratizácia verejného života. Preto ich označujeme aj ako mladoslovenské hnutie.
Tretia generácia slovenských národovcov
Jadrom mladoslovenského hnutia bolo evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry českoslovanskej. Lýcejní študenti zakladali samovzdelávacie krúžky. V roku 1827 založili knižnicu a o dva roky neskôr Spoločnosť českoslovanskú, nazývanú aj Slovenská spoločnosť. Cieľom bolo vzdelávať sa v materinskom jazyku, študovať históriu vlastného národa a iných Slovanov, oboznamovať sa so slovanskou literárnou tvorbou.
Prvá slovenská študentská spoločnosť bola založená v roku 1824 na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Predsedom bratislavskej spoločnosti bol profesor lýcea ostatné funkcie zastávali študenti. Členmi bratislavskej spoločnosti boli okrem iných aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Karol Štúr, Samo Chalupka, Ctiboh Zoch, Ján Francisci-Rimavský, August H. Škultéty. Prvým predsedom spolku bol Juraj Palkovič a posledné dva školské roky (1835 – 1837) podpredsedom bol Ľudovít Štúr.
Členovia spoločnosti sa postupne čoraz viac venovali národnobuditeľskej práci. Od polovice 30. rokov sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr ( jeho spolupracovníkmi boli Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža). Štúrovi sa podarilo oživiť prednáškovú a literárnu činnosť na lýceu. Úspešným bol najmä rok 1836. 24. apríla 1836 skupina študentov bratislavského lýcea uskutočnila pamätnú vychádzku na Devín, kde sa zaviazala vernosťou slobode, pozdvihnutiu národného života a prijala slovenské mená (Štúr – Velislav). Vo februári 1836 vydali aj almanach Plody, prvý ideový a literárny manifest mladoslovenskej generácie (štúrovcov). 5. apríla 1837 na základe rozhodnutia miestodržiteľskej rady o zákaze študentských spoločností v Uhorsku (20.9.1836) zastavila činnosť Spoločnosť českoslovanská.