Hodža. Spolok nebol nikdy úradne potvrdený a v roku 1848 zanikol.
K štúrovskému programu sa postupne pridávali aj predstavitelia mladobernolákovcov: Ján Palárik, Andrej Radlinský a Martin Hattala. Obe krídla sa dohodli na používaní štúrovskej slovenčiny, čím sa stala celonárodným jazykom. V 40. rokov 19.st. formovanie moderného národa Slovákov úspešne napredovalo a kultúrne aktivity postupne prerastali do politických aktivít. Slovenská politická elita už v predvečer vypuknutia revolúcie sformulovala vlastný politický program. Ten predniesol Ľ. Štúr na pôde uhorského snemu 21. decembra 1847, keď v roku 1847 získal poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen.

České národné obrodenie
České zemi rovnako ako ostatná Európa prešli behom druhej polovice 18. a 19. st. procesom premeny starých feudálne stavovských štruktúr na modernú občiansku spoločnosť a národné hnutie, resp. formovaním novodobého českého národa. Rovnako ako celá Európa boli aj české zemi novými liberálnymi myšlienkami, odohrával sa tu zápas za odstránenie doterajších stavovských priehrad a boli likvidované posledné zvyšky zvláštnych feudálnych práv. Tieto procesy sa tiež označujú ako koniec sveta malých štruktúr. Hlavnou novou identitou sa stával národ či ideológia nacionalizmu, ktorá postupne nahradzovala staršiu identifikáciu založenú na obyvateľskom práve v určitej zemi ako politickom celku. Moderný český národ sa formoval v podmienkach mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, kde Česi zaujímali postavenie národnosti nižšej kategórie – štátna správa, vyššie vzdelanie a vôbec spoločenský vzostup závisel od používania nemeckého jazyka a to i čisto českých oblastiach. Táto skutočnosť spolu s metternichovskou cenzúrou spôsobila, že aj politické a sociálne požiadavky na seba brali národnú alebo jazykovú tvárnosť. Pri nedostatku skutočnej politickej publicistiky boli politické programy zašifrované v krásnej literatúre a dráme, alebo v populárnych osvetových spisoch.
Vedúcim politickým smerom 19. st. bol liberalizmus založený na viere v slobodu osobnosti. V politike sa liberalizmus prejavoval požiadavkou zavedenia ústavného systému, v ktorom budú uskutočnené základné občianske slobody (slobody svedomia, rovnosť občanov pred zákonom, sloboda zhromažďovania, tlače, podiel občanov na vládnutí prostredníctvom volených zástupcov, verejné porotné súdy atď.)
Politická scéna bola zložená z:
1. aristokracie – ktorá si predstavovala transformáciu spoločnosti cestou postupných reforiem. 2.