Vládnucu vrstvu tvorili cirkevný a svetský hodnostári, úradníci a veľkostatkári. Nižšie vrstvy tvorili remeselníci, obchodníci a roľníci. Hospodársky život Byzancie sa na vidieku sústreďoval v dedinských spoločenstvách (občinách) roľníkov. Štát kontroloval všetku výrobu a obchod.
V roku 330 bol založený Konštantinopol cisárom Konštantínom Veľkým (306 – 337). 1. augusta 527 sa v Konštantinopole stal samovládcom Justinián I. Jeho vláda je známa úsilím o obnovenie svetovej Rímskej ríše. Viedol úspešné vojny proti Vandalom, Ostrogótom, na Apeninskom polostrove zaznamenal len dočasný úspech spôsobený longobardským vpádom v roku 568. Bol najvýznamnejším panovníkom Byzantskej ríše. V roku 528 dal spísať zbierku zákonov Corpus iuris civilis, opierajúcu sa o staré rímske právo, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvnila celé európske dejiny práva. Po celej ríši dal stavať honosné stavby, najmä v Konštantinopole – Chrám Svätej Múdrosti – Hagie Sofie. V januári 532 v Konštantinopole vyhlásil ľud za cisára byzantského veliteľa Hypatia. Tým vyvrcholilo povstanie Nika (= zvíťazíš!) proti vláde Justiniána I. Vojvodca Belisar však v ten istý deň Hypatia zajal a o deň neskôr ho dal popraviť. V roku 532 bol uzavretý mier medzi byzantským cisárom Justiniánom I. a perzským vládcom. Mier ukončil vojnu medzi týmito štátmi, ktorá sa začala v roku 526.
Cisár Herákleios I. (610 – 641) upevnil postavenie byzantského štátu – porazil Peržanov, stabilizoval situáciu Byzancie na Balkáne (útoky Avarov, Slovanov, Bulharov). V roku 627 v Ninive zvíťazila Byzantská ríša nad Perzskou.
7. st. prinieslo nástup Arabov. V rokoch 674 – 678 cisár Konštantín IV. (668 – 685) úspešne odrazil inváziu Arabov na Konštantinopol, Byzancia stratila Egypt, Palestínu, Sýriu a Severnú Afriku. Územie stredovekého byzantského štátu tvorili Malá Ázia, Balkán a Peloponéz. V 8. – 9. st. bolo výraznou udalosťou byzantských dejín obrazoborectvo. 23. októbra 787 sa skončil VII. ekumenický koncil, ktorý zvolala byzantská cisárovná Irena a jej syn Konštantín IV. (spolucisár od roku 780). Zúčastnili sa na ňom aj dvaja legáti vyslaní pápežom Hadriánom I. Koncil povolil uctievanie svätých obrazov, ktoré pretrváva dodnes. Koncom 9. st. sa k moci dostala nová macedónska dynastia, ktorá priniesla nový rozmach Byzancie.
V oblasti vzdelanosti bola významná vláda Konštantína VII.