Francúzskym kráľom sa podarilo presadiť uznanie ich dedičného nároku na trón a zásadu, že všetci vazali sa mali najprv podriadiť panovníkovi, až potom svojmu bezprostrednému lénnemu pánovi. Upevnenie postavenia a moci francúzskych kráľov sa prejavilo aj na medzinárodnom poli. Filip II. August (1180 – 1223), ktorý sa zmocnil veľkej časti dŕžav svojich vazalov, potvrdil tento úspech aj v bitke pri Bouvines v roku 1214, kde porazil nemecko-anglicko-flanderskú koalíciu.
Okolo roku 1100 bol vo Francúzsku rozvoj trhov v Champagni, v jednom z hlavých stredísk európskeho stredovekého obchodu.
Nemecko
Vzniklo z Východofranskej ríše. Jadro formujúceho sa stredovekého nemeckého štátu tvorili vojvodstvá (saské, bavorské, franské, švábske, lotrinské).
V roku 919 bol zvolený za nemeckého kráľa Henrich I. Vtáčnik (919 – 936), zakladateľ saskej dynastie (919 – 1024). Porazil Maďarov na rieke Unstrut v roku 933 a začal s expanziou proti polabským Slovanom.
10. augusta 955 v bitke na Lechu Henrichov syn Oto I. (936 – 973) definitívne výpravy Maďarov na západ. Oto I. bol v roku 962 v Ríme korunovaný za cisára. V snahe obnoviť rímske cisárstvo a vybudovať kresťanskú ríšu západného sveta venovali nemeckí panovníci počnúc Otom I. zvýšenú pozornosť Apeninskému polostrovu , ale Taliansko sa im nepodarilo ovládnuť. Hlavnými súpermi nemeckých panovníkov sa stali rímski pápeži. Prejavilo sa to v boji o investitúru (= uvedenie do vysokého cirkevného úradu) medzi pápežom Gregorom VII. (v marci 1075 vyhlásil v tzv. Dictatus papae nárok na zvrchovanosť pápežskej moci. Zakázal akúkoľvek laickú investitúru, čím vyvolal dlhotrvajúci boj o investitúru až do 23. marca 1122, keď vo Wormse pápež Kalixt II. uzavrel s cisárom Henrichom V. wormský konkordát) a Henrichom IV., ako aj pri stroskotaní plánov cisára Fridricha I. Barbarossu (1152 – 1190), ktorý chcel ovládnuť bohaté mestá severného Talianska (porážka Fridricha I. v stretnutí s Lombardskou ligou – bitka pri Legnane v roku 1176).
V roku 1154 Fridrich I. Barbarossa udelil privilégiá profesorom a študentom vysokej školy v Bologni. Popri parížskej Sorbonne (privilégia v roku 1174) to bola najvplyvnejšie univerzita vrcholného stredoveku.
Boj o moc v Nemecku medzi Hohenstaufovcami a rodom Welfovcov sa v podobe konfliktu medzi cisárom a pápežom preniesol aj do prostredia Apeninského polostrova, kde proti sebe stáli ghibellini (najmä z rodov šľachty – prívrženci cisára) a guelfovia (najmä mešťania – pápežská strana).

Utváranie feudálnych štátov vo Východnej Európe
Čechy
Český štát sa formoval v susedstve a v závislosti od Nemeckej ríše.