Stredobodom prvých Talianských domov bol atrium, s malou záhadou, takzvaný horticus, na konci doma. Ale klasický Rímsky dom bol oddelený na dve časti. Stredobodom prvej bol atrium, druhej peristylum. Peristylum vyrastlo od skôršého horticus.

Atrium a peristylum boli ideálne prispôsobené na horucú klímu Stredozemnských krajín. Mali otvorené strechy, a tým pádom mohol vzdúch obiehať okolo domu, do chodieb a do izieb. Do malého rybníku v atriume, impluvium, tiekla voda keď pršalo, v peristyliume polieval dažď kvetov. K ampluviume bolo spojený podzemský nádŕž, kde sa zbieralo náhradná voda.

Rímsky dom bol do takej utvarený pre ľuďov z južnej Európy, že keď Rímania vybudovali svojé domy v severnom Taliansku, alebo vo svojích Severoeurópských provinciach, používali system vykurovania, čim sa horucý vzdúch prudilo pod dlažbou a podĺž stien.

Rímske domy vcelku nemali žiadné okna, alebo len málo, ale dostali svetlo cez otvorov v atriume a peristyliume. Domy sa postavili väščinou len jednoposchodové, a keď bolo prvé poschodie, tak bolo veľmi malé s malým množstvom izieb. Izby boli vymyslené tak, aby vykonávali len jednú službu, triclinium bolo len pre jedenie, cubiculum len pre spanie, atď.

Zaujímavá vec o usporiadovani Rímskych domov bolo, že mena pre izby v prednom časti domo okolo atrii, sú Latinské, kdeže tie v zadnom časti sú prevážne Grécke.

Typický Rímsky dom neosidlila len jedná rodina (ale musíme brať do úvahy, že Rímske rodiny boli väčšinou rozšírené, zhŕnujúc mnohých generácii.)

Vestibulum a Fauces

Rímský dom nemál vchod priamo pri ulici, ale dostalo sa k nemu cez malej cestičky, vestibulum. Malá chodba, ktorá viedla od hlavných dverách k atriume, sa volala Fauces.

Posticum

Okrem hlavných dverách, bol aj vchod pre sluhov, posticum, väščinou pri boke doma. Používali to otroci, sluhovia, prostí návšťevníci, a aj Pán doma, keď chcel niekedy odísť z domu bez toho, že by ho ľudia na ulici videli.

Atrium

Atrium bol pôvodne spálňa matkej rodiny v starom Latinskom dome, kvôli čomu tam stal posteľ, lectus genialis, oproti vchode do atria. Rímania nechali posteľ tam ako symbol svätosti manželstva (Ženich tam stale podával svojú nevesta ako súčasť sobášovej rituály.) Ale prenich to hralo len symbolickú úlohu. Ďalšý symbol spojený s atriuma bol kozum.