Z majiteľov manufaktúr, lodiarov a obchodníkov vznikla buržoázia. Neboli až tak bohatí ako južná šľachta, ale boli nezávislí od Španielska (Boli odhodlaní ju aj brániť). Obyvateľstvo sa hlásilo ku kalvinizmu.

Začiatky nizozemského boja

(Tri Fázy: šľachtická opozícia (1564), ľudové povstanie, národná revolúcia) Filip II. zvyšoval dane, ale zakročil aj proti šíriacej sa reformácii. Zriaďoval biskupstvá a arcibiskupstvá, ktoré obsadzoval Španielmi. (Synovia nizozemských šľachticov strácali možnosti uplatniť sa.) Inkvizícia ohrozovala životy a majetky všetkých vrstiev obyvateľstva. Odpor sa rozšíril sa prejavil najprv medzi vysokou šľachtou (Šľachtická opozícia). Vodcom opozície sa stali: Viliam Oranžský (miestodržiteľ) a katolíci admirál Horn a generál Egmont. Vysoká šľachta si chcela hlavne udržať stavovské slobody. Preto sa uspokojila s odvolaním nenávideného miestodržiteľa (Granavellu, 1564). Ďalšie stavovské a náboženské ústupky vymáhala drobná šľachta, ktorá hrozila ozbrojeným povstaním, ale nijaké prevratné zmeny nedosiahli. (Španieli ich posmešne nazývali ”gézi” - žobráci). Ľudové obrazoborecké hnutie (1566-67)

mestský a vidiecky ľud nebol spokojný s dlhým rokovaní a neúrodou, a preto zasiahol do bojov. V celom nizozemsku vypukli vzbury proti opore španielskej vlády - katolíckej cirkvi. Povstalci ničili kostoly a ich vnútorné zariadenie (= obrazob. nepokoje). Časť šľachty a veľkoburžoázie pomohla Španielsku potlačiť povstanie. Filip II. tam poslal vojvodu z Alby ( 10000 vojakov), ten povstanie potlačil a nastolil teror. Albova hrôzovláda: Prenasledoval účastníkov odboja, popravoval ich a konfiškoval ich majetky (Popravil Horna a Egmonda, hoci nemali s povstaním nič spoločné) a kruto prenasledoval nekatolíkov; zaviedol nové dane - ALCAVALA 1% -tná dávka z majetku, 5% daň z predaja nehnuteľností, 10% daň zo všetkých obch. transakcií. Tieto dane ochudobnili všetky vrstvy. Hospodársky úpadok Nizozemska.


Národná revolúcia (1572)

Proti španielskej krutovláde povstal ľud - začali utekať do lesov a v neveľkých oddieloch napádali partizánskou formou španielske posádky. Španiely ich posmešne nazývali lesní ”gézi”. Neskôr ich porazili, ale boje začali viesť morskí ”gézi”. Napadali španielske obchodné a vojenské lode. Spočiatku im Anglicko poskytovalo vo svojich prístavoch útočište, ale Španielsko pohrozilo Anglicku vojnou, a tak ich vypovedali. V roku 1572 sa (morský gézi) zmocnili prístavov na severe holandska. To bol aj signál na všeobecné povstanie na severe. Buržoázia poskytla peniaze na vybudovanie loďstva.