revolúciou, lebo pomocou ľudu, ktorý obrala potom o zisky, bojovali za rozvoj kapital. výrobného spôsobu.) Revolúcia bola namierená aj proti katolíckej cirkvi. Rozmach nizozemského kapitalizmu: Boj za nezávislosť urýchlil rozmach kapitalizmu v Holandsku. Do republiky sa sťahovali kalvínsky obchodníci a výrobcovia z južných provincií. Po porážke nepremožiteľnej armády prestala byť španielska námorná moc prekážkou. V r. 1602 založilo niekoľko holandských firiem Východoindickú spoločnosť, ktorá mala výsadné právo obchodovať s kolóniami v juhových. Ázii a postupne sa ich zmocnila a nadobudla veľkú moc. Neskoršie bola založená Západoindická spoločnosť, kt. sa v Amerike zmocnila niekt. území (Hudson). Rozvíjal sa aj obchod s Ruskom a s Poľskom. Anglická revolúcia

Predpoklady vzniku revolúcie

Na prelome 16. - 17. storočia sa už v Anglicku silne rozvinuli kapitalistické výrobné vzťahy, ale ich vývoj nebol rovnomerný. Henrich VII. (Tudor) skončil s bojmi medzi feudálmi, podporoval remeslá, obchod moreplavbu - vzniká nová šľachta. Na severe a západe hospodárila šľachta ešte podľa starého spôsobu. Na juhu a východe nová šľachta a buržoázia už rozvíjala kapitalistický sp. výroby (aj v remes. aj v poľnoh. - obmedzenie vývozu vlny, jej spracovanie doma) Vzniká nákladnícky systém (Remeselníkom sa poskytli peniaze a materiál a potom sa od neho odkúpil hotový výrobok.)= prechod k manufakrúram. Na vidieku prebiehalo ohradzovanie pôdy (premena na pasienky) - chov ovcí na podnikanie - vyhnanie roľníkov - voľné pracovné sily pre manufaktúry (aj tuláci - za tuláctvo trest smrti). Henrich VIII. - realizoval reformáciu z hora - nová cirkev = anglikánska, podriadená panovníkovi (potreboval naplniť štátnu pokladnicu a chcel sa rozviesť, ale pápež mu to nepovolil).

Rozpory medzi kráľom a parlamentom

Anglicko ale ostávalo feudálny štátom, panovník bol najmocnejší feudál, ale podporoval súčasne buržoáziu. Buržoázia a nová šľachta potrebovali kráľovskú ochranu proti cudzej konkurencii (a búriacim sa roľníkom.) Ale v 17. st. sa absolútna kráľovská moc a politické výsady feudálnej šľachty stali pre burž. a novú šľachtu brzdou v rozvoji, keď už nepotrebovali kráľovskú podporu. Rozpory medzi parlamentom a panovníkom sa zostrili, keď r.1603 nastúpila na trón dynastia Stuartovcov (ktorá tak spojila Anglicko, Írsko a Škótsko). Dolná snemovňa parlamentu (zastúpená v nej buržoázia a nová šľ.) nadobudla väčší význam ako horná snemovňa (stará šľachta). Dolná snemovňa už nechcela panovníkovi povoľovať nové dane a zvyšovanie cien, ktoré prekážali hosp. rozvoju.