Napätie sa ešte vyvrcholilo za Karola I. (1625-1649), ktorý zavádzal nové dane bez súhlasu parlamentu a znovu uplatňoval panovnícke monopoly (na výrobu mydla, vína, uhlia, soli). Keď sa parlament proti tomuto postupu kráľ ho rozpustil. Nový parlament nebol o moc povoľnejší, ale prv než bol rozpustený predložil panovníkovi slávnostnú petíciu (1628) (ktorá zdôrazňovala práva parlamentu a zakazovala nezákonné zdaňovanie, nútené pôžičky a svojvoľné zatýkanie kráľovských odporcov). Po rozpustení parlamentu (1629) vládol kráľ absolutisticky. Finančné ťažkosti sa usiloval prekonávať vyberaním zvýšením cieľ, zavedením novej dane na loďstvo a obchodovaním s monopolmi. Odporcov svojej vlády potláčal pomocou poddajných súdov, väznením odporcov a krutým násilím. Oporcovia - najmä puritáni - utekali do severoamerických osád.

Politickí a náboženskí odporcovia kráľa

Puritáni - odmietali štátnu anglikánsku cirkev aj preto, že bola hlavnou oporou kráľa (ktorý bol jej hlavou), ale aj preto že vlastnila veľa pozemkov a vykorisťovala roľníkov. Puritáni sa, ale rozdelili podľa odlišných spoločenských vrstiev, ale rozdelili sa aj názorovo na : presbytariánov a independentov. K presbytariánom sa hlásili bankári, veľkoobchodníci a bohatá šľachta, umirnenejší - boli ochotní uzavrieť kompromis. K independetom patrili menej bohatí majitelia manufaktúr a drobní obchodníci (Chceli byť nezávislí od presb.) a chceli mať rovnaké práva v spoločnosti, chceli očistenie cirkvi od zvyšku katolicizmu, jej demokratizáciu a uvoľnenie nábož. a politicke kontroly (boli za úplný rozchod s kráľom, na čele s O. Cromwellom chceli republiku). Levelleri - presadzujú zrovnoprávnenie, opierali sa o radikálne skupiny stredných mestských a vidieckych vrstiev a inteligenciu. Demokratické myšlienky obsiahli v programe Dohoda ľudu (1647) - Dohoda ľudu: rozšírenie volebného práva na všetkých mužov (okr. žobrákov) odstránenie snemovne lordov a zavedenie jedinej dane. Diggeri - ”praví levelleri” - chceli absolútnu rovnosť (majetkovú)

Vzrast nespokojnosti s kráľovským absolutizmom

Zásahy Karola I. do anglického hospodárstva dopadli aj na široké vrstvy (tovarišov, učňov, mestskej a vidieckej chudoby). Postavenie Karola sa ešte zhoršilo, keď v Škótsku vypuklo povstanie (1637-8), keď sa tam chystal zaviesť anglikánsku cirkev a absolutizmus podľa anglického vzoru. Narazil tu na odpor škótskej šlachty a meštianstva. Keď škótska armáda vpadla do severného Anglicka, kráľ už nemal peniaze na potlačenie povstania a zvolal parlament (1640).