Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Revolúcie
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 142 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.6 |
Priemerná známka: | 3.02 | Rýchle čítanie: | 14m 20s |
Pomalé čítanie: | 21m 30s |
Prvé obdobie revolúcie (1640-42)
Začína sa zvolaním parlamentu, ten sklamal kráľové nádeje. Od teraz rozhoduje o daniach a sám sa zvoláva a rozpúšťa. Parlament našiel svojich priaznivcov medzi londýnskym ľudom a revolučná nálada sa preniesla aj na vidiek (roľníci ničili ohrady, napádali panské sídla, chopili sa zbraní). Poslanci sa začali obávať ľudu. Kráľ musel, ale Londýn opustiť a uchýliť sa do severného Anglicka, kde pomocou lordov začal zhromažďovať vojsko.
Druhé obdobie revolúcie (1642-49)
delíme na dve fázy: Prvá fáza (1642-45); Druhá fáza(1645-49)
Anglicko sa rozdelilo na 2 tábory: kráľovský ( panovník, anglik. cirkev, vyššia šľachta);
protikráľovský (-opozičný), a tak začala občianska vojna. Zo začiatku parlamentný tábor prehráva - na jeho čele lord z Essexu. Neskôr bola prevedená reforma - dôstojníci boli menovaní podľa schopností, nie pôvodu. Základ armády tvorí vidiecky a mestský ľud. Víťazstvo parlamentu v bitke pri Naseby(jún 1645), k moci sa dostávajú presbytariáni (- koniec 1. fázy 2.-hej etapy), ktorí prestávajú mať záujem na ďalšom boji. Na čelo armády sa postavil vidiecky šľachtic Oliver Cromwell. Vidiecke a mestské vrstvi chcú naplniť program independentov, vznikla strana levellerov. Cromwellova armáda dobyla Londýn a uchvátila moc. V armáde došlo k nezhodám, lebo vojaci prijímali program levellerov a velitelia independentov. Cromwell potlačil ľudové povstania (lebo ľud chcel pokračovať v revolúcii - aj diggeri), ale ako ústupok dal popraviť kráľa (1649) - vzn. republika a tým sa končí 2. fáza revolúcie. Tretie obdobie (1649 - 1660)
Independentská buržoázia ovládla parlament (vyhnala z neho presbytariánov a vnziká independentná parlamentná demokracia). Snažili sa oslabiť revolučné sily v Írsku a Škótsku, a tak tam poslali armádu (povstanie v Írsku a Škótsku), tá vyháňa ľudí z pôdy - to znamená ich smrť (od vtedy ex. nepriateľstvo medzi I a Ag), a pripojuje I a Š k Ag - vzn. Veľká Británia. V záujme buržoázie sa prijíma aj zákon navigačné akty (1651), ktorý dovoľuje dovoz tovaru do Ag len na lodiach Anglicka alebo krajiny, odkiaľ tovar pochádza. Holanďania preto vyvolali vojnu (zákon bol namierený proti nim), ale utrpeli porážku. Týmto získal Cromwell ešte väčšiu popularitu a dal sa vyhlásiť za lorda protektora (vzn. vojenská diktatúra - 1653). Po Cromwellovej smrti mala buržoázia strach pred ľudovým hnutím (a royalistami - st. sľachtou), a preto r.1660 obnovila monarchiu a na trón dosadila Karola II. (syn K I.). Neskôr sa panovník (Jakub II.) snažil obnoviť predrevolučné pomery, a preto došlo k štátnemu prevratu r.