Nizozemská revolúcia

Úpadok Španielska

Španielsko a Portugalsko boli v 16. st. jediné krajiny, kt. mali kolónie. V Španielsku bola malá továrenská výroba, kt neuspokojovala ani domáci trh, ani trh zámorských osád. V druhej štvrtine 16. st. Španielsko chudobnie, bohastvo zo zámoria sa nepoužíva na hosp. rozvoj, ale na prepych šľachty. Španielsko je centrom protireformácie. Španielske mestá majú zakázané obchodovať so zámorím. K hopspodárskemu úpadku Španielska prispelo aj vyhnanie Moriskov (zaoberali sa vysoko výnosným poľnoh. a výrobou hodvábu, boli to potomkovia Arabov, ktorí prijali kresťanstvo), ctižiadostivá politika (Karla V. (- vnuk Maximiliána Habs.(rímsky cisár), vládol v Nemecku aj v Španielsku - “ Ríša, nad ktorou slnko nezapadá”, viedol vojny o Taliansko s Francúskom, ale neskôr ríšu rozdelil na Španielsko (Filip II.) a Nemecko) a jeho syna Filipa II.) za založenie svetovej katolíckej monarchie a podporovanie katolicizmu aj v boji proti reformácii v ostatných krajinách (Napr.: Anglicko, Francúzsko). Zo zlej hosp. situácie mohla Španielsku pomôcť len najbohatšia dŕžava - Nizozemsko. Hospodársky a politický stav Nizozemska

Nizozemsko zaberalo v 16. st. nížiny okolo riek, Rýna, Maasy a Šeldy na území dnešného Belgicka, Holandska, Luxembursko a severné kraje Francúzska. Bolo tvorené 17 - imi provinciami s osobitnou správou, ústavou, snemom a miestodržiteľom. Zbor miestodržiteľov tvoril štátnu radu. Totúzemie zjednotil až Karol V. a narazil hlavne na odpor šľachty. V nizozemských provinciách sa už v 15. st. rozvíjal kapitalistický spôsob výroby - cechovú výrobu na vidieku potlačovali manufaktúry. Začal sa aj prejavovať rozdiel medzi severnými a južnými provinciami. Južné provincie (hlavne Flámsko a Brabantsko) s mestom Antverpy boli bohatšie. Bohatli sprostredkovateľským obchodom, dovozom priemyselných surovín (vlny), výrobou súkna (mešťania) a z feudálnej renty zo svojich veľkostatkov (vyššia šľ.). Politickú prevahu tu mala šľachta, ktorá bránila zachovanie feudálnych vzťahov, väčšina obyvateľstva bola katolícka. V severných provinciách (najvýznamnejšie Zeeland, Holland, Utrecht) nahradilo obchodovanie so zahraničím (Pobaltskom, Anglickom a Ruskom) pôvodný zdroj obživy (lov sleďov), ďalej bol rozvinutý obchod s obilím. (Obchod súťažil s hanzou a podniecoval stavbu dokonalejších lodí.) Obchod podnietil aj zakladanie manufaktúr v odvetviach: výroba dechtu, octu, papiera, pálenky, sviečok a textilu.