Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Sumerské písmo, náboženstvo, kultúra

Sumerské písmo:
S národom Sumeru, ktorý dal južnej Mezopotámii meno Sumer, je historicky sptätá prvá vlna príchádzajúcich. Keď tento národ prišiel z centrálnej Ázie, nieje jasné. Je možné považovať za isté, že splynul s pôvodnými obyvateľmi tohoto územia a že táto komunita na prelomu 4. a 3. tis. pr. Kr. vytvorila najstaršiu doložiťeľnú civilizáciu ľudstva. Vznikli prvné mestá, bolo vynájdené písmo, ustálené náboženské zvyklosti.
Objav písma je jedným z nejdôležitejších prínosov starovekej sumerskej civilizácie dejinám ľudstva. Najstarším písmovým systémem bolo obrázkové písmo, z ktorého sa postupne vyvinulo písmo klinové. Politický vývoj Sumeru je charakterizovaný existenciou rady nezávislých mestských štátov, ich stredom a centrom moci sú chrám a kráľovský palác.Chrám mal hlavne náboženský význam, patril k strediskám správy, organizoval obrábanie pôdy, zavlažovanie a dopravu. Pomocou kanálov vedúcich z Eufratu a Tigrisu menili Sumerské púšťe v kultúrnu krajinu a rozvíjali prosperujúce hospodárstvo. Chrám a kráľovský palác sa svojou čulou štátnou správou pripravili predpoklady pre vznik písma. Vynález geniálnej sústavy písma je pripisovaná chrámovým úradníkom, lebo oni boli poverený vlastným výkonom správy štátnych záležitostí. Vyvinuli v krátkej dobe systém, ktorý uľahčoval registráciu a takisto uzatváranie obchodov. Vynašli klinové písmo, do mäkkej hlinenej tabuľky ryté znaky, ktoré dostali svoje meno podľa klinového tvaru vzniknutého zápisu. Najstaršie zachované tabuľky s klinovým písmom sú účty chrámovej správy. Stanovili nájomné zmluvy, doživotné dôchodky a slúžili ku kontrole a registrácii pracovných výkonov. Poznávame z nich, že napr. chrám malého sumerského mesta Lagaš zamestnával 48 pekárov, 7 otrokov, niekoľko tkáčov a dalších remeslníkov. Tímto spôsobom sú dokumentované i početné transakcie s úrokmi spojené s pôžičkami peňazí. Chrám poskytol prístrešie i škole, v ktorej sa vzdelávali budúci štátny úradníci. Ich pisárské cvičenia sú zachované na početných hlinených tabuľkách a dávajú možnosť sledovať rôzne vývojové stupne klinového písma. Prvou formou písma je tzv. obrázkové písmo, ktoré vzniklo z obrázkov, resp. symbolov, každý z nich vyjadroval jedno slovo, resp. pojem. Další vývoj tohto písma viedol k štylizácií obrázkov, ktorá umožňovala rýchlejšie písanie. Tímto zjednodušením mohli byť niektoré symboly použité i viackrát, takže napr. symbol pre "deň" sa mohol použiť takisto pre pojem "svetlo" alebo "čas".

Takéto písmo so svojími pôvodne asi 2000 symbolmi je ešte stále veľmi komplikované. Nasledovalo ďalšie zlepšenie celého systému, ktorým Sumerovia dali do pohybu revolučný vývoj: používali existujúce symboly takisto pre označenie skutočnosti alebo pojmov podobného zvuku. Počet znakov bol redukovaný približne na 600. Sumerské náboženstvo:
Sumeri vytvorili rozsiahlu mytológiu a náboženský systém, pomocou ktorých vysvetľovali vznik sveta a stvorenie človeka, prírodné javy ( búrky, blesky, vetry ), ale aj mnohé etické problémy. Uctievali množstvo bohov, v čom sa odráža pôvodná rozdrobenosť sumerských mestských štátov. Bohovia stvoroli ľudí, boli zodpovední za prírodné javy, za úrodu alebo hlad. Sumeri im stavali rozsiahle chrámy. Mnohé náboženské predstavy Sumerov sa zachovali aj v neskorších obdobiach a prostreníctvom rôznych kultúr sa stali duchovným bohatstvom celého ľudstva. Už Sumeri napr. Poznali príbeh o stvorení světa a človeka, ale aj o potope, ktorá sa dostala do Starého zákona.


Sumerská kultúra:
Sumeri sú najstarším národom v dejinách ľudstva, ktorý vytviril prvú vyspelú civilizáciu. Mnohé ich objavy a poznatky používame dodnes. Sumeri zrejme pozorne pozorovali nebeské telesá, pretože len na základe poznania zákonitostí prírody mohli prpraviť pôdu na povodne, od ktorých závisel ich život. Z pohybu Mesiaca odvodili svoj kalendár, v ktorom mal mesiac štyri týždne a týždeň sedem dní.
Presné matematické výpočty boli základom vymeriavania pôdy, zavlažovacích kanálov alebo na rozdelenie dňa na dvanásť dvojhodinových častí.
Sumeri vynikali aj v mnohých praktických vedách – v lekárstve či chirurgii ( napr.: Chamurapiho zákonník:§198 ak vyrazil oko muškénovi alebo zlomil kosť muškéna, zaplatí
Jednu mincu sriebra
§229 ak staviteľ spôsobí smrť dieťaťa majiteľa domu, usmrtia dieťa
staviteľa), dokázali pripraviť rôzne lieky a medicínske prípravky

Sumerské umenie:
Sumeri vytvorili mnohé umelecké diela. Chrámi bohov sa neustále prestavovali, zdobili ich malé sadrové kolíky, ktoré vytvárali rôznofarebné geometrické obrazce. Pre chrámi vyrábali sumerskí remeselníci monumentlne sochy, ktoré zobrazovali bohov alebo sumerských panovníkov.

Na výstavbu chrámov sa dovážalo vzácne drevo až z Libanonu.
Pre svojich bohov a panovníkov sumerskí remeselníci zhotovovali bohaté šperky zo zlata, striebra, lazuritu a ďalších drahých materiálov.
Činy vládcov zobrazovali na plochých paletách alebo na stélach, z ktorých najznámejšia je Narámsínova stéla zobrazujúca vojenskú výpravu Sargonovko vnuka.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk